COČ špeciál. Nik Timková: Kontrast „online“ a „offline“ svetov

V rámci COČ špeciál opäť prinesieme štyri samostatné komentáre k tvorbe jednotlivých finalistov Ceny Oskára Čepana. V roku 2017 je prístup finalistov výnimočný najmä z hľadiska ich kolaboratívnych prístupov vo vlastnej tvorbe, ktoré následne preniesli aj do vzájomnej spolupráce v rámci tejto ceny. Spolupráca ich viedla aj k spoločnému statementu týkajúceho sa samotnej ceny. Prvý text od Michala Stolárika prinesie vhľad do tvorby Nik Timkovej, ktorá skúma hranice medzi realitou a simuláciou.

NON STOP Brooklyn, spolupráca s Jakub Hošek, 2011

Nie je ničím výnimočné, keď sa vizuálny umelec či vizuálna umelkyňa venuje aj iným činnostiam ako produkcii umenia. Rád by som však tento fakt zdôraznil, pretože som presvedčený, že pozitívne prispieva k samotnej tvorbe a rovnako aj k stimulácii kultúrnej scény. V tvorbe slovenskej autorky Nik Timkovej (*1986, Košice), aktuálne pôsobiacej v Prahe, sa prirodzene zrkadlia osobné záujmy či preferencie a inšpiráciu čerpá aj z pracovných aktivít, ktoré vykonáva popri svojej umeleckej praxi.

Dôležitou súčasťou Timkovej praxe sú kolaborácie – s konkrétnymi osobami (najčastejšie z jej najbližšieho okruhu – Jakub Hošek, Anežka Hošková a i.) alebo sú založené na prelínaní rozličných foriem súčasnej kultúry – miešanie vplyvov a aktivít alternatívnej hudobnej scény s grafickým dizajnom či výstavnými projektmi. Za podstatný krok pre súčasnú podobu jej aktuálnej tvorby považujem začlenenie sa do pražského kolektívu A.M. 180, ktorý okrem undergroundového vydavateľstva a zanietených promotérských činností (klubové koncerty a parties, ale hlavne organizácia festivalu Creepy Teepee) vedie od roku 2003 „artist-run“ galériu. Timková, ako kurátorka, v nej od roku 2013 nepravidelne organizuje výstavnú sériu projektov s názvom Cut Club, zameranú na prepojenie textilného dizajnu a súčasného umenia.

Knife as Outfit, 2017

Spoločne s Jakubom Hoškom a Anežkou Hoškovou tvoria zoskupenie Gothic Disneyland – platformu, pre ktorú je signifikantné prepojenie hudby a vizuálneho umenia, skúmanie možností kolaborácií či recyklácia voľne dostupných vizuálnych zdrojov. Okrem DJ setov (Timková v pozícii vizuálneho sprievodu –  VJky, v ktorej kolážovitým a improvizačným spôsobom mieša rôzne digitálne zdroje) je primárnym záujmom online manifesto/vizuálny blog www.gothicdisneyland.tumblr.com, kde archivujú zbierku špecifických a voľne dostupných internetových obrázkov. Zo začiatku (circa 2010) ich spájala podmanivá temná estetika New Gothic vlny. Neskôr je možné odsledovať vizuálny odklon k žiarivejším princípom v intenciách post-internetových trendov. Obrázky vznikajúce v digitálnom svete a primárne určené pre digitálny svet začali prenášať do toho reálneho. Zhmotnením týchto princípov sa stal výstavný projekt Non Stop BROOKLYN, ktorý na konci roka 2011 pripravili pre bratislavskú Open Gallery. V galérii okrem ready-made objektov či neónových inštalácií odprezentovali aj digitálne tlače na hodvábe, v ktorých kolážovitým spôsobom prepojili nájdené obrázky z internetu s autorským – často k abstrakcii smerujúcim vizuálnym vstupom. Výrazné pastelové farby v kombinácii s (pre dané obdobie populárnym) revivalom IKB (International Klein Blue) farby sa stali akousi vizuálnou identitou aktivít A.M. 180, ktorú následne Timková a Hošek rozvinuli aj na oficiálnom merchandise pre festival Creepy Teepee.

Aktuálna finalistka Ceny Oskára Čepana ukončila bakalárske štúdium v Ateliéri nových médií profesorky Anny Tretter na Fakulte umení TU v Košiciach. Následne absolvovala niekoľko semestrov na umeleckých školách v Krakove či Prahe a magisterské štúdium dokončila na Central Saint Martins College of Arts and Design v Londýne. V rôznych inštitúciách si mala možnosť vyskúšať rozličné médiá, čo postavilo základy rozmanitým formálnym výstupom v jej tvorbe. Timkovej multimediálne diela charakterizuje kontrast online a „offline“ svetov – naturálny, tradičný a remeselný prístup ako protiklad k emocionálne nezafarbenej digitálnej kultúre. Ich prepojením vzniká univerzálny vizuálny jazyk reflektujúci aktuálne trendy, ktorý kombinuje s osobnými atribútmi a vlastnou mytológiou.

Značnú časť Timkovej tvorby tvorí práca s odevnými textíliami a následným záujmom o dekonštrukciu módnych princípov. Spomínanú polohu je možné vidieť v prácach z roku 2010, kedy vytvorila mäkkú plastiku ako súčasť inštalácie Il est Mort le Soleil. Čierny latexový objekt na pomedzí abstrakcie a konkrétnych odkazov na hororovú podobu chápadiel, stromov či gotických katedrál, doplnila mystickými kresbami, drevenými objektmi či fotografiami. Temnú „bosorácku“ atmosféru New Gothic vlny naplno rozvila vo svojej diplomovej práci Forest Folklore (2011). Do centra inštalácie zavesila amorfný latexovo-drevený objekt pripomínajúci štylizované oko, z ktorého vychádzajú čierne chápadlá. Ich forma sa stala pre konkrétne obdobie akýmsi vizuálnym atribútom Timkovej tvorby, ktorý varírovala v kresbách, objektoch či kolážach. Umocňovali príznačnú znepokojivú atmosféru jednotlivých výstupov. Súčasťou inštalácie bola aj kniha – nájdený objekt, ktorý následne dekoratívnym spôsobom perforovala.

emo_oce @ Neklid věcí , 2015

Technika vyrezávania otvorila dvere papierovým kolážam, ktoré neskôr naplno rozvinula hlavne v digitálnej forme. Prechod k počítačovej grafike bol spätý aj so zmenou estetiky, ktorej medzistupeň súvisel so spomínaným zoskupením Gothic Disneyland a zvýšeným záujmom o online prostredie. Približne od roku 2013 rozvíja vlastný, no zároveň trendový prístup k digitálnym kolážam, ktoré z estetického hľadiska spája a definuje aplikovanie „béčkových“ počítačových efektov. Mení nimi vizuálnu kvalitu rôznych motívov z internetu na objekty s (umelým) metalickým povrchom. Obrázky zjednocuje použitím základných vizuálnych efektov, čoho výsledkom je koherentný celok zbavený pôvodných materiálnych kvalít. Z tematického hľadiska primárne spája a skúma významy sakrálnych či svetských motívov v kombinácii s  objektmi rozličných skupenstiev, materiálov a ideových obsahov (voda, para, tekutý make up, fľaše komerčných minerálnych vôd, rôzne nevkusné grafické nápisy z internetových fór či práca s duševne vyprázdnenou estetikou obrázkov z fotobánk). Jednotná forma výjavov pripomína digitálne 3D modely, ktorým dokážeme prideliť akýkoľvek charakter. Skúmanie hraníc medzi realitou a simuláciou, modifikovanie hmoty a zahrávanie sa s vnímaním vlastnosti materiálov sa programovo opakuje v autorkinej tvorbe.

Knife as Outfit, 2017

Jej aktuálnu podobu predstavila na ostatnom výstavnom projekte Knife as Outfit (24. 5. – 15. 7. 2017) v pražskej Parter Gallery. Ústrednú časť výstavy tvorili monumentálne textilné plastiky, ktoré prebrali formu konkrétnych predobrazov. Ruku – ktorá môže byť vnímaná aj ako symbol práce, odporu, boja či jedinečnosti, s prirodzenou možnosťou vyjadrenia rôznych posunkov či mýtických a sakrálnych gest – autorka kontinuálne varíruje v textilných objektoch či digitálnych kolážach (napr. výstavné projekty Existential Housekeeping #1, 2014, The Dawn / Derenges a Existence Forgets @ Superimpositions, 2015). Nadrozmernú denimovú ruku s prerastenými nechtami dopĺňa „obeseným“ nožom, ktorý svojou hravou absurdnosťou pripomína mäkké pop-artové sochy Claesa Oldeburga. Hoci vo svojej tvorbe programovo pracuje s mýtickou či magickou atmosférou z odvrátenej strany mesiaca, nechýba jej nadhľad, ktorý preukázala aj na treťom rifľovom objekte – dekonštruovanej židovskej hviezde, zjavne inšpirovanej komerčnými sedacími vakmi.

Nik Timková má dobrý prehľad o tom, čo sa deje okolo nej, a to v globálnom merítku. Kombinuje to so svojim programom a vlastnými princípmi, čoho výsledkom je aktuálna tematika a vizuálny jazyk.


Foto: Martin Polák, www.works.io

Michal Stolárik | Narodený 1988, vyštudoval odbor Dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako koordinátor Ceny Oskára Čepana v Nadácii-Centrum súčasného umenia a pôsobil v galériach HIT a ZAHORIAN&co. Je kurátor a kritik súčasného umenia. Prispieva do odborných médii (Flash Art, Jazdec, Hentak.sk, a.i.).