TZ: Luna Joyy & Bruno Osif

Luna Joyy & Bruno Osif / Non Improver / ZAHORIAN & VAN ESPEN Praha / Praha / 25. 10. - 30. 11. 2017

Luna Joyy & Bruno Osif: Non Improver

ZAHORIAN & VAN ESPEN, www.zahoriangallery.com

Výstava Luny Joyy (nar. 1990) a Bruna Osifa (nar. 1985) v pražskej galérii Zahorian & Van Espen predstavuje vo vzájomnej symbióze aktuálnu video tvorbu autorky a fotografie autora.

Videá Luny Joyy charakterizuje výrazná prítomnosť jej krehko pôsobiaceho tela a kontrastná situácia, ktorú toto telo spoluutvára. Oddramatizovanie naratívu s dôrazom na exterioritu zachytených skutočností, zbavených kontextov, v ktorých je divák navyknutý ich čítať, je sprevádzané intelektualizáciou obsahov a snahou o minimalizáciu odstupu medzi realitou a jej prezentáciou. Vystavené videá Carnivalesque a Sacred Cave majú tiež silnú výpovednú líniu v rovine autorkinho jazyka, ktorým prednáša citácie z diel Bakhtina a Dostojevskeho. Skúsenosť diváka aj v tomto prípade spoluutvára okrem konkrétnych prezentovaných myšlienok prítomnosť jej tela, ktoré je rovnocenným nositeľom obsahov. Práve Bakhtin (Rabelais a jeho svet) skúma interakciu medzi sociálnym a literárnym a význam tela v daných kontextoch. Cez analýzu karnevalu konštituuje termín groteskného tela, dominujúceho vo svojej otvorenosti a materiálnosti, umožňujúceho podľa niektorých interpretácií vnímať historickosť človeka.

Po formálnej stránke sú videá Joyy analýzou a kritikou prezentácie videoumenia v súčasnosti. Prevládajúci spôsob jeho vystavovania ako filmu v kine stavia z jej hľadiska diváka do pasívnej role čakateľa a umocňuje tak odstup medzi ním, médiom a jeho zdelením. V najnovších prácach sprostredkovanie videa prehodnocuje a reinterpretuje spôsobom, kedy videoprojekcie prezentuje ako súčasť objektu. Diváka tak umiestňuje do role priameho účastníka ich sledovania, neraz aj fyzicky interreagujúceho so zdieľanými formami a obsahmi.

Fotografie Bruna Osifa, podobne ako videá Luny Joyy, pracujú s oslobodzovaním obrazov zo zaži- tých stereotypov ich vnímania a interpretácií a znejasňovaním naratívov, ktoré by mohli asociovať. Zábery zbavuje funkcie nositeľov významov, vopred identifikovateľných príbehov a sociálnych konotácií. Usiluje o výpoveď bez priamych odkazov, bez možnosti jednoduchého dekódovania. Konkrétne momenty posúva v rámci ich čítania do významovo bližšie neurčiteľnej abstrakcie. Zachytávanú realitu vopred neinscenuje, ne- premýšľa ani nad následným možným kombinovaním fotografií, či ich vzájomnou interakciou. Napriek tomu dávajú v situácii, vzniknutej v rámci výstavného pôdorysu tušiť určitý korpus – telo a jazyk potenciálnych nových naratívov.

Spoločnú prezentáciu oboch autorov tak možno čítať napríklad aj v naznačených súvislostiach tela a jazyka. Načrtávajú prostredníctvom nich situácie, v ktorých sa vyskytujú a interreagujú rôzne hlasy, rozkladajúce konvencie a umožňujúce autentický dialóg. Ponúkajú možnosti originálnych perspektív a iného poriadku vecí, pričom poukazujú na relatívnu povahu všetkého, čo jestvuje okolo nás.

Lucia Gavulová