Artalk.cz

Súčasná grafika účtuje s dejinami

Skupinových výstav, ktoré by zameriavali svoju pozornosť na súčasnú grafiku nie je v posledných rokoch veľa. Kunsthistorička a kurátorka Alena Vrbanová, ktorá sa dlhodobo ako riaditeľka Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici venovala aj prezentácii grafických diel, sa na výber autorov pozerá ako na konzistentný celok, „ktorý je zmesou retrohistorizmu a novej ikonografie tejto generácie porevolučných rokov“. Primárnou rovinou čítania vystavených diel nie sú len grafické formy, ale aj sociálny kontext, v ktorom jednotliví autori tvoria – drsná škola nevyrýva len do materiálu, podrýva a agituje.

Drsna-skola_NIK2347-1060x707

Drsná škola. Súčasná grafika účtuje s dejinami

Po veľmi dlhom čase, osemnástich rokoch, pripravila Slovenská národná galéria v Bratislave výstavu z oblasti súčasnej grafickej tvorby v kontextoch s kresbou, ilustráciou, knižnou tvorbou, grafickým dizajnom, inštaláciou. Kurátorským zámerom je najmä presah voľnej grafiky do ideových, štýlových a formálnych rámcov súčasného umenia. Tento širší rámec koncipovania výstavy Drsná škola s podtitulom Súčasná grafika účtuje s dejinami, je veľmi dôležitý. Vypovedá o kvalite súčasnej grafiky a kresby ako autonómnej oblasti súčasného umenia, čo nebolo donedávna príliš zjavné. Fungovalo len niekoľko sporadických výstav, ktoré by potvrdzovali výrazovú silu a novú flexibilitu grafiky s výnimkou výstav ako Rež a ry (GMB, 2007), vysokoškolského projektu Transmediálny priestor grafiky (Nitrianska galéria, 2011), Alternatívna slovenská grafika (Galéria Cypriána Majerníka, 2011) a výstavy Klyzma (Galéria Gagarinka, 2014 – 2015).

Hlavná kurátorka Alexandra Kusá v spolupráci s Luciou Gavulovou postavili koncepciu pomerne rozsiahlej výstavy na šiestich osobnostiach súčasného umenia, pričom len dvaja z nich sa dominantne venujú grafike – Pavol Čejka (1973) a Tomáš Klepoch (1981). Ďalší prezentovaní umelci majú pomerne široký záber tvorby, no permanentne pracujú aj v grafických oblastiach a technikách. Emil Drličiak (1973) je známy skôr ako grafický dizajnér a typograf, Juraj Horváth (1975) sa realizuje najmä v oblasti knižnej ilustrácie a všestranný Erik Binder (1974) sa grafike venuje od konca 90. rokov popri inštaláciách, maľbe a príležitostných akciách. K výstave bol prizvaný aj český umelec Jan Čumlivski (1978). Autori reprezentujú mladšiu strednú generáciu, ktorá absolvovala výtvarné štúdiá a nástup na výtvarnú scénu v druhej polovici 90. rokov. Ani jeden z autorov pritom neukončil štúdium v odbore voľná grafika. Tomáš Klepoch reprezentuje čerstvé umenie druhého decénia 21. storočia.

Názov výstavy si hlavná kurátorka apropriovala z dejín populárnej literatúry, konkrétne žánru detektívky. Na druhej strane názov avizuje drsný kresbový a grafický – skrátka spontánny expresívny prejav. Obsahom, jazykom i spôsobom narácie. Tvár výstavy je zmesou muzeálneho typu expozície (a lá kabinet kuriozít) a v jednotlivých autorských blokoch či kójach dáva vyznieť okrem prác na papieri aj priestorových dielam autorov – objektom a inštaláciám. Výber autorov poukazuje na príbuznosti ich jazyka a štýlu, ktorý je zmesou retrohistorizmu a novej ikonografie tejto generácie porevolučných rokov.

Drsna-skola_NIK2401-1060x707

Výstava má tiež ambíciu poukázať na vzťah knihy, literatúry, umenia slova vo väzbe na  typografiu, voľnú grafiku či kresbu. Z pohľadu grafických techník, ktoré autori využívajú, prevláda linoryt, v menšej miere drevorez – teda tradičné výškotlačové techniky, pečiatková tlač, serigrafia a rozličné autorské postupy tlače. Rukopisná štylizácia jazyka, ktorý autori aplikujú a pestujú, predstavuje prevažne redefiníciu expresionizmu, konštruktivizmu, suprematizmu, dadaizmu a neoexpresionizmu, u Čumlivského badať aj vplyv novej citlivosti.

Výstava má ambíciu nazerať na tvorbu týchto autorov (alebo s troškou zveličenia „grafickú školu“) cez príbeh ich života a tvorby, ako aj cez diskurz kulturálnych a mediálnych štúdií. Ponúka preto čítanie diel ako súčasti kultúrneho celku súdobej spoločnosti – jej sociálnych kontextov, v ktorých autori „bádajú“ a ktoré ich bytostne ovplyvňujú.

Drsna-skola_NIK2396-1060x707

Súbory diel jednotlivých autorov sú inštalované separátne, no predsa spolu silne komunikujú. Drličiak ako vynikajúci typograf a grafický dizajnér už v polovici 90. rokov ako jeden z prvých v slovenskom umení aproprioval a na súčasné pomery adaptoval jazyk typografie 50. a 60. rokov. Ďalej ho rozvíjal do autonómnych variácií voľných štúdií i finálnych voľných diel v lakonicky údernom jazyku, ktoré svojou znakovou koncepciou a ideami vykazujú skôr kvality voľného výtvarného diela. Podobne Juraj Horváth reprezentuje zvláštny typ konceptu voľnej i úžitkovej ilustrácie s príklonom k historizujúcemu žánru v kresbe, spôsoboch rytia a tlače.

Pavol Čejka priamo nadväzuje na grafiku obdobia vypätého expresionizmu. Jeho práce sledujú grafický elementarizmus a rytie alla prima. Línia jeho linorytov a drevorytov je robustná, ostrá a zámerne rustikálna. Autor akoby nanovo rieši samotný pojem a jeho pôvodný a v modernom umení ukotvený obraz.

Drsna-skola_NIK2377-1060x707

V umelecko-historickom  úvode výstavy je vytvorená expozičná „melanž“ diel súčasných vystavujúcich autorov a diel zo zbierok SNG a ďalších slovenských galérií, kde sú selektované staré, staršie diela klasikov grafiky, ale aj niekoľko diel z 90. rokov. Hlavná kurátorka výstavy Kusá tu sleduje umelecko-historický problém žánru grafiky a divákovi naznačuje vývinové paralely a juxtapozície. Usiluje sa poukázať najmä na vývinovú líniu expresívnej slovenskej grafiky, od rezíduí zobrazenia začiatkom 20. storočia, cez prvé solitérne výboje moderny koncom 20. a v priebehu 30. rokoch, expresívne vypäté obdobie 40. rokov, nástup neomoderny koncom 50. rokov a najmä v 60. rokoch, ale aj normalizačné úskalia tvorby 70. rokov, až po špecifiká obdobia 80. rokov, kde sa vrstvia a polarizujú polohy imaginatívnej, konceptuálnej a postmodernej grafiky.

Drsna-skola_NIK2369-1060x707

Jej súčasné rezíduá v tvorbe „Drsnej školy“ pôsobia v podobe akýchsi ideových kontrapostojov, ale poukazujú aj na silu vizuálnej tradície a isté príbuznosti. Teda na životnosť starého jazyka adaptovaného na novú situáciu. Dominuje pritom zakladateľská generácia slovenskej modernej grafiky – jej výrazná expresívna línia drsného „neohrabaného“ rytia do matrice a rovnako drsného sociálneho odkazu, spájaného s hospodárskou krízou, dvoma svetovými vojnami a neskôr s krízou postmodernej spoločnosti. Tentoraz bez pátosu, ale s prítomnosťou silných nánosov sociálnej kritiky súdobej spoločnosti „existenciálneho vákua“. Sviežo a hravo vyznievajú najmä práce Erika Bindera, posunuté do atmosféry náhodných ateliérových skrumáží so zvyškovými matricami.

Do veľkej miery prekvapí interdisciplinárna šírka a ucelenosť tvorby Čumlivského. Pracuje metódou archeologického „prekopávania“, reinterpretácie a následnej muzeifikácie (triedenia, radenia a spôsobu prezentácie). Jeho metóda sa opiera akoby o teóriu diskurzu Michaela Foucaulta, založenej na pochybovaní a novom rozpamätávaní sa. Jeho doménou je komplexnosť prístupu k tvorbe autorskej knihy. Tematicky pritom inklinuje k bielym alebo zahmlievaným miestam novšej a aktuálnej histórie. Umenie v jeho podaní má výrazne analytický charakter, pritom ostáva vtipné, glosujúce a znepokojujúce.

Drsna-skola_NIK2367-1060x707

Výstava ako celok prináša jeden z možných pohľadov na súčasnú grafickú tvorbu. Pohľad, prístupný pre širšie spektrum publika. Ponúka totiž možnosť objavovania a prepájania hneď viacerých súvislostí umeleckej tvorby dnes. Drsná škola z pohľadu výtvarného druhu a žánru grafiky stavia na interpretačnej metóde príbuznosti používania jazyka vybratých autorov, ale aj na spôsobe ich uvažovania a investigatívnej agende ich umenia. Azda najsilnejšiu analógiu v umení 20. storočia v tomto zmysle možno nájsť s kolektívnym programom konštruktivistickej skupiny Produktivistov.

Drsna-skola_NIK2358-1060x707

Drsná škola. Súčasná grafika účtuje s dejinami / Erik Binder, Jan Čumlivski, Emil Drličiak, Palo Čejka, Juraj Horváth, Tomáš Klepoch / Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 3. poschodie / Trvanie výstavy: 21. júl — 29. október 2017


Foto: Martin Deko

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *