TS: Martin Hreha

Martin Hreha – Hĺbka za plochou / kurátor: Erik Vilím / PHOTOPORT, Rovniankova 4, Bratislava /Vernisáž: 8. septembra o 18:00 hod. / Trvanie výstavy: 8. september – 29. september 2017

Martin Hreha - Hĺbka za plochou

Horizont. Pojem zrastený s našou každodennosťou. Zastrešuje určitý priestorový fenomén, pričom jeho úlohou je vymedziť to, čo je viditeľné pozorujúcim v určitom okamihu. Ide o hranicu zvláštneho druhu; iluzívnu, dynamickú, neustále sa posúvajúcu, permanentne odkrývajúcu niečo nové. Charakterizuje ju zdanie ukončenosti.

Význam tohto termínu sa však môže vzťahovať aj k procesu nášho myslenia - dianiu, ktorému prináleží poznávanie. Svet nemôžeme poznať objektívne, v jeho celistvosti, pretože naše vnímanie a myslenie smeruje vždy iba k jeho určitej časti. Myslenie má vždy akoby svoj vlastný pomyselný horizont. Všetko za touto hranicou predstavuje nepoznané, neznáme. Tento pomyselný horizont sa neustále odďaľuje s rastúcim ľudským poznaním. V súčasnosti došlo k ďalšiemu oddialeniu: človek vytvoril reprezentáciu svojho ducha (umelú inteligenciu). Každé nové poznanie pritom presahuje to ďalšie. Zaostruje to, čo sa javilo ako nejasné, neurčité, nepodstatné, nepoznané, neostré, ukryté „za niečím“.  Myšlienka, idea, ktorá bola prekonaná, ostáva už iba ako míľnik, ktorý sa stal súčasťou dejín, lineárneho príbehu vedy, filozofie, religionistiky či umenia. Vo chvíli, keď vedenie, takpovediac, pokročí o ďalší krok, to, čo bolo horizontom sa stane iba pevným medzníkom, zmení svoj status. Horizont v kognitívnom význame oddeľuje dve protikladné modality – poznané/nepoznané, pomenovateľné/nepomenovateľné, fyzické/metafyzické, viditeľné/neviditeľné. Nie je náhoda, že v mnohých náboženstvách Prah − ako miesto, kde sa zbiehajú dva rôzne priestory – získal na vážnosti svojim symbolickým významom. Náboženstvo a umenie sa snaží prekročiť za horizont vedeckého rozumu, za „prah“ racionality (ktorá mala v 20 stor. devastujúce následky), ale aj za hranicu verbálneho jazyka. Podobný význam (prekračovania, zmeny jedného stavu na druhy) získava aj Brána, ako topos (miesto) prechodu. Horizont, prah či brána majú podobnú sémantiku – obsahujú stret dvoch rôznych modalít, dimenzií, priestorov.

Motív horizontu rozpracúva Martin Hreha (1991) vo veľkoformátových tmavých abstrakciách. Transparentné plošné nánosy tušu, ktoré Hreha vrství pomocou špecifických nástrojov, nechávajú diváka doslova vtiahnuť do ich vlastnej fikčnej reality. Hromadením vrstiev, horizontálnych línií a priestorových plánov vytvára hĺbku – intímny priestor pre vnímateľovu imagináciu, projekciu vedomia.

Zmieňovaný topos prechodu  je zachovaný aj v ďalšej sérii, ktorá je prezentovaná na prítomnej výstave. V sérií veľkoformátových mandorlí sa Hreha zaoberá stredovekým symbolom. Mandorla je totiž geometrický štylizovaný tvar pripomínajúci mandle, ktorý vzniká zbiehaním dvoch kružníc, pričom každá z nich zastupovala v stredovekej ikonografii inú modalitu bytia (zemské/nebeské, profánne/sakrálne). V stredoveku, na chrámových výzdobách a obrazoch, tento tvar obklopoval Ježiša Krista, pričom samotná mandorla tu symbolizovala jeho nanebovstúpenie. V tomto kontexte ide taktiež latentne o miesto prechodu, bránu do inej dimenzie. Hreha mandorlu redukuje na elementárny tvar a zbavuje ju postavy Krista. Pôvodné ikonografické významy sú vymazané, ostáva len tvar (gestalt).

Martin Hreha vo svojej tvorbe akcentuje intenzívny zmyslový zážitok. Veľkorozmerné vertikálne kresby si doslova žiadajú fyzicky prítomného diváka. Sugestivitou a emocionálnym pôsobením sa vzpierajú akémukoľvek digitálnemu prenosu. Jeho inklinácia k reduktívnemu umeniu, využitie farieb v úzkej škále čiernej, bielej a modrej, vylúčením všetkého, čo by pôsobilo nadbytočne, rešpekt k tradícii a jej nepredstieraná znalosť, to všetko ho robí solitérom na súčasnej slovenskej umeleckej scéne. S ohľadom na menované možno jeho tvorbu pokladať za istý druh zjavenia.

Výstava vo vynovenom Photoporte je prvou samostatnou prezentáciou tvorby Martina Hrehu v Bratislave. Hreha žije a tvorí na periférii východného Slovenska. Vyštudoval v Ateliéri slobodnej Kreativity 3D Juraja Bartusza. Spolupráca žiaka a profesora zároveň otvára výstavu. Výber prezentovaných diel sa snaží vyzdvihnúť spoločné menovatele v autorovej produkcii a podať jeho dielo vo významovo a výrazovo ucelenej koncepcii.

Erik Vilím