TS: Bienále plastiky malého formátu

Bienále plastiky malého formátu, 5. ročník (Trnava – Pezinok–Bratislava– Wroclaw) / Kurátor: Roman Popelár / Vystavujúci autori: Marek Dobeš, Mateusz Dworski, Andrej Haršány, Roman Hrčka, Katarína Kissoczy, Patrik Kovačovský, Bohuš Kubinský, Alžbeta Lišková, Helena Lukášová, Robert Makar, Eva Masaryková, Marcin Michalak, Robert Mlčúch, Aino Nebel, Tomasz Nièdziólka, Tets Ohnari, Štefan Oslej, Miroslav Pallo, Till Pansow, Ludmila Pohlová, Ivan Patúc, Karin Patúcová Lunterová, Martin Ščepka, Jozef Suchoža, Robert Szittay, Michal Šuda, Rasťo Trizma / Galéria STATUA, Pálffyho palác, Zámocká 47, Bratislava / Trvanie výstavy:  28. 7. – 18. 8. 2017

pozvanka_statua_sk

Podujatie začalo písať svoju históriu pred desiatimi rokmi pod názvom Bienále plastiky malého formátu Pezinok. Pri jeho ideovom zrode v rokoch 2005-6 stáli akad. soch. Jozef Jankovič, historička umenia Ľuba Belohradská a Viera Moravčíková, koordinátorka projektu.

Inšpiráciou vzniku podujatia bolo Bienále plastiky malého formátu v Murskej Sobote. Malé slovinské mesto na východe krajiny bez umeleckej tradície dokázalo na pôde regionálnej galérie v priebehu rokov vybudovať projekt, ktorý výrazne presahoval rámec celej krajiny. (Naposledy sa však toto bienále uskutočnilo v roku 2010.)

V roku 2007 sa uskutočnil v Pezinku 1. ročník pod garanciou Jozefa Jankoviča a kuratelou Ľuby Belohradskej pod názvom Fakty / Artefakty. Zúčastnilo sa na ňom 42 autorov a mal za cieľ zmapovať porevolučné roky – podchytiť sochárov, ktorí zostali na Slovensku aktívni v médiu voľnej sochy malého formátu. Bol to rekapitulačný ročník, ktorý poukázal aj na potenciálne silnú nastupujúcu generáciu. Tento ako aj nasledujúce ročníky však odkryli mnohé slabiny, s ktorými sa naša spoločnosť často stretáva aj v súčasnosti: priestorovú, finančnú a logistickú podvyživenosť, ktorá zamedzuje usporiadať veľkorysú výstavu nad rámec miestnych pomerov.

Keď som začiatkom roka 2011 preberal odbornú garanciu projektu, veľké očakávania som nemal. Podarilo sa však zostaviť komornú kolekciu diel dvanástich autorov v krásnom pezinskom negalerijnom priestore. Zúčastnili sa na nej aktívni slovenskí sochári s novou (nie staršou ako 2 roky) tvorbou, čo je čiastočne programovou náplňou tohto bienále: predstaviť nové diela alebo nových autorov. Príjemným zistením bolo, že na voľný komorný objekt sa upriamujú aj vzdelaním maliari: v tom čase napr. Igor Ondruš, neskôr Erik Šille, Marcel Mališ či Filip Sabol, rovnako multimedialisti (Juraj Dudáš) či grafici (Robert Makar). Všetci sa bienále v minulých rokoch zúčastnili.

Od roku 2011 Bienále plastiky malého formátu Pezinok charakterizovali nasledovné podnázvy: v roku 2011 Paralely / Posuny – Klasika a experiment (po prvýkrát bola výstava reinštalovaná v novootvorenej bratislavskej galérii STATUA), v roku 2013 Konfrontácie (SK, CZ, PL, H), pretože v tom roku sa na výstave zúčastnilo už 21 autorov, pričom tretina bola zo susedných krajín V4. Zmienka o výstave bola zverejnená aj na renomovanom portáli sculpture network.

V roku 2015 mala výstava názov (Medzi)generačné paradoxy a zúčastnilo sa na nej 23 výtvarníkov. V tom roku sa stala oficiálnou súčasťou medzinárodného podujatia Socha a Objekt v Bratislave a rovnako je to aj v aktuálnom ročníku.

Piaty ročník sa pýta, ako ďalej. Bienále si neustále hľadá svoju tvár a výraz. Záujem o neho prejavili aj sochári žijúci v európskych kultúrnych centrách ako Berlín či Kolín nad Rýnom. Rovnako je to – na základe minulých ročníkov – aj v poľskej Vroclavi.

Svet a pomery v ňom sa rýchlo menia, z mnohých iných projektov vieme, že záujem (aj renomovaných) výtvarníkov z rôznych krajín o stredoeurópsky región vzrastá. Prídu, pokiaľ im dokážeme ponúknuť štandardné podmienky, ktoré sa u nás stále považujú za vysoký nadštandard. Rovnako vieme, že tradíciu nestačí budovať, treba ju neustále inovovať. Éra „salónov“ u nás z nostalgie prežíva aj po 27 rokoch, preto jednou z výziev do budúcnosti je tematické bienále. V ére stagnujúcej domácej sochárskej scény však hrozí, že počet domácich účastníkov sa výrazne zníži v prospech zahraničných.

Výstava, ktorej celoročná púť sa začala 6. apríla 2017 v trnavskej Synagóge – Centre súčasného umenia, pokračovala od 23. mája 2017 v Pezinku, v priestore na II. poschodí OC PLUS, je teraz  inštalovaná v Galérii STATUA v Palffyho paláci na Zámockej 47 v Bratislave. Jej ďalšia zastávka je plánovaná v galérii Akadémie výtvarných umení E.G. vo Vroclavi. Tento ročník ukáže, či sme schopní v budúcnosti prekročiť slovenské limity, na ktorých doposiaľ stojíme.
Roman Popelár


ATELIÉR PK realizuje od roku 2007 projekt zameraný na prezentáciu sochárskej tvorby malého formátu nie staršej ako 5 rokov, ktorej autormi sú slovenskí profesionálni sochári mladej a mladšej strednej generácie. Počas svojej 10-ročnej histórie projekt zaznamenal záujem zahraničných autorov a v tomto roku máme príležitosť prezentovať výstavu aj v Poľsku na pozvanie známej Akadémie výtvarných umení E. Gepperta vo Vroclavi. Treba povedať, že Bienále je jediný projekt tohto druhu na Slovensku a jeden z dvoch v Európe – popri Trienale der Kleinplastik Fellbach v Nemecku. Od druhého ročníka každú výstavu reinštalujeme v Galérii STATUA v Palffyho paláci na Zámockej ul. v Bratislave, aktuálny 5. ročník začal výstavou v Galérii Jána Koniarka v Trnave, v Synagóge – centre súčasného umenia.

Bienále má od úvodného ročníka štyri cieľové skupiny: v prvom rade išlo o realizáciu požiadavky prof. Jankoviča vytvoriť po rokoch stagnácie pôdu pre pravidelnú prezentáciu tvorby plastiky malého formátu. Realizovať dialóg tvorcov (generačný i medzinárodný) s cieľom, aby potenciálne talenty po odchode z akadémie nezostali v izolácii svojich ateliérov. K tomu prináležal aj dialóg publicistov a teoretikov umenia o smerovaní plastiky malého formátu na súčasnej umeleckej scéne.

Naším cieľom je rozvoj tejto klasickej umeleckej disciplíny, ale aj vytváranie záujmu o umenie vo verejnosti, u dospelých, predovšetkým však u detí. Preto už v 1. ročníku začal program DETI NA VÝSTAVE, pod vedením špecialistky na výchovu detí ku vnímaniu umenia Mgr. Michaely Syrovej, PhD.  Počas 4 ročníkov sa na ňom zúčastnilo viac než 2000 detí z pezinských škôl, ale napr. aj gymnazisti z rakúskeho Deutsch Wagramu, ktorí sa učia slovenský jazyk.

Po štyroch úspešných ročníkoch, ktorými sme získali uznanie najmä odbornej verejnosti, si dovolíme konštatovať, že Bienále potvrdilo svoju životaschopnosť a potenciál byť užitočné pre rozvoj umenia. Má vo svojom názve mesto Pezinok, v ktorom má sochárstvo a umenie vôbec tradíciu. Bienále podporuje ducha tvorivosti a kultúrnosti a v tejto tradícii pokračuje.
Viera Moravčíková