TS: Zbierka ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia

Zbierka ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia / Vystavujúci autori: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Juraj Bartusz, Milan Dobeš, Stano Filko, Jozef Jankovič, Július Koller, Otis Laubert, Alex Mlynárčik, Roman Ondak, Rudolf Sikora, Dezider Tóth / Monogramista T. D, Jana Želibská / ZOYA Gallery, Ventúrska 1, 811 01, Bratislava / Vernisáž: 22. júna od 18:00 do 20:00 hod. / Trvanie výstavy: 23. júna – 23. júla 2017

Prvé verejné sprístupnenie slovenskej časti zbierky ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia predstavuje výber diel kľúčových výtvarníkov, ktorí nastupovali na umeleckú scénu od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Počas tohto obdobia, ktoré sprevádzali radikálne zmeny v umeleckých prístupoch a praktikách, dokázali výrazne ovplyvniť vývoj domácej vizuálnej kultúry a rozvíjať umelecké tendencie – s presahmi od obrazu a objektu cez multimediálne prostredia až k akčným prejavom. Mnohí z vystavujúcich výtvarníkov boli počas normalizácie vylúčení z výtvarného diania a aktívne fungovali na alternatívnej a neoficiálnej scéne. Ich diela sa stali nielen autentickým svedectvom počas turbulentných zmien doby, ale dokázali i tvorivo pretaviť súdobé medzinárodné výtvarné tendencie, akými boli napríklad pop-art, kinetické umenie, nová figurácia, nový realizmus, sound art, mail art či iné konceptuálne tendencie. Aj vďaka tomu sa ich tvorivé úsilie presadzuje i v medzinárodnom kontexte.

Prostredníctvom silného metaforického myslenia a nekonvenčnej obrazotvornosti dokázali polemicky reflektovať neľahkú spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu. Protiváhu každodennej reality im však poskytovali aj otázky ekológie (napr. Peter Bartoš a Rudolf Sikora), ontológie a individuálnej mytológie (Stano Filko), kozmológie (Rudolf Sikora), kozmické témy (Juraj Bartusz, Stano Filko), či témy blízke feministickému umeniu (Jana Želibská). Radikálnosť tvorby podporili aj používaním osobitej vizuálnej poetiky (napr. Dezider Tóth / Monogramista T. D), stieraním hranice medzi „nízkym“ a „vysokým“ umením (Július Koller) a povýšením banálnych a recyklovaných predmetov do sveta umenia (Otis Laubert), ktorý obohatili o svoj príznačný humor a iróniu. Dokázali pretransformovať dezilúziu do hľadania nových odpovedí na základné otázky a paralely života a umenia, ktoré sa v mnohých prípadoch prelínali a spájali. Niektorí výtvarníci využívali vo svojom tvorivom prejave i technologické vymoženosti (napr. svetelno-kinetické diela Milana Dobeša), poprípade rozvíjali experimenty s počítačovou technikou, ktorú dokázali zužitkovať i v prehodnocovaní svojho autentického sochárskeho svedectva (Juraj Bartusz, Jozef Jankovič).

Možnosti umeleckého i osobného vyjadrenia rozvíjali aj na rôznych akciách, eventoch a happeningoch, napríklad prežívanie „neštylizovanej skutočnosti“ HAPPSOC I. (1965) Stana Filka a Alexa Mlynárčika, antihappeningy a Univerzálno-kultúrne Futurologické Operácie Júliusa Kollera (od roku 1970), alebo experimentálna tvorba prepájajúca akustické a vizuálne vzťahy u Milana Adamčiaka. Živnú pôdu na experimentovanie a otvorený diskurz im poskytovalo aj prostredie samotnej prírody (Alex Mlynárčik, Jana Želibská), ktorá bola s ich tvorbou úzko prepojená (Peter Bartoš, Dezider Tóth / Monogramista T. D, Rudolf Sikora). Konfrontáciu dominantnej ideológie poskytol aj dnes už legendárny I. otvorený ateliér (1970) zorganizovaný v dome Rudolfa Sikoru, ktorý dal priestor i model kolektívnej realizácii v prostredí mimo výstavných siení.

Výstava ponúka jedinečnú konfrontáciu a pohľad na vývoj osobitých umeleckých programov, ktoré inšpirovali aj tvorbu nasledujúcich generácií. Prekračovanie tradičných hraníc myslenia a intermediálne presahy sa prejavili aj v neokonceptuálnej tvorbe mladších výtvarníkov. Tento vzácny a kontinuálny fenomén, ktorý je jedným z východiskových bodov zbierky, je na výstave reprezentovaný dielami Romana Ondaka. Ondak nastúpil na umeleckú scénu v deväťdesiatych rokoch a vo svojej medzinárodne uznávanej tvorbe spolupracoval aj s priekopníkom konceptuálneho umenia na Slovensku Júliusom Kollerom.

Zbierka ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia vznikla v roku 2014 ako progresívna inštitucionalizovaná platforma pre systematické budovanie zbierky stredoeurópskeho súčasného umenia. Aj naďalej má ambíciu narastať zbierkotvorným spôsobom o diela výtvarníkov, ktorých progresívna a autentická tvorba zanechala významnú stopu na domácej i medzinárodnej výtvarnej scéne. Zameranie zbierky na súčasné umenie zároveň napĺňa snahu podporovať miestne kultúrne komunity, zachovávať kultúrne dedičstvo a pomocou výstavnej a publikačnej činnosti má ambíciu približovať umenie širšej verejnosti.