Artalk.cz

Knihovnička: Syntetická budúcnosť menom Negarestani

V dalším příspěvku pro Knihovničku navázal filozof Lukáš Makovický na text Borise Ondreičky a jeho projekt Otázka vůle. Pro svou úvahu si Makovický vybral přednášku Rezy Negarestaniho, která zazněla v Bratislavě letos v zimě a je celá dostupná online. Následující text uvádí Negarestaniho do kontextu současné filozofie a připomíná ústřední pojmy jeho knihy Cyclonopedia. Ačkoliv se místy může zdát text těžko přístupný, je třeba nevzdat se hned na začátku a vynasnažit se vcítit do metaforického uvažování – jak Negarestaniho tak autora textu – a odměnou tak čtenářovi může být velmi racionální analýza současného komplikovaného vztahu mezi živými a neživými formami bytí.

ilustrace_artalk2

Syntetická budúcnosť menom Negarestani

Opomeňme filozofický význam momentu, keď Quentin Meillassoux označil pojmom ‚korelacionizmus‘ akúsi stigmu filozofie, charakter všetkého doterajšieho myslenia, ktoré nie je schopné uvažovať o objekte ináč, než postavením tohto objektu do vzťahu so subjektom. A následnej filozofie, ktorá sa kombináciou nietzscheánskeho gesta boja proti nihilizmu snaží potlačiť korelacionizmus ku svojmu limitu a prekonianu sa. Nadviazaním na svojho učiteľa Badioua matematickou formalizáciou tohto problému navrhol Meillassoux spôsob, akým viesť úvahy o noumenálnej realite (teda realite vypovedajúcej o veciach samotných, a nie o vzťahu mezi nimi a ľuďmi) existujúcej za hranicami toho, čo je prístupné ľudskému, či živému faktoru, teda k poznaniu, ktoré prekračuje možnosti korelacionizmu.[1]

[1]   Quentin Meillassoux, After Finitude: An Essay on the Necessity of Contingency, with a preface by Alain Badiou, transl. Ray Brassier, London & New York : Continuum, 2009

Namiesto toho, obhajovať, alebo vyvracať tento prístup nazvime radšej moment publikácie Meillassouxovej knihy – zvlášť v angickom preklade – Udalosťou, ktorá vyjadruje tendencie, turbulencie, pohyb, ktorý diskurzívne a symbolické rámce nie sú schopné plne obliecť do kabátu rozumu. Možno po období tyranie sociálneho konštruktivizmu skutočne bolo nevyhnutné položiť si otázku, či by prestal existovať svet, ak by odrazu nebolo nikoho, kto by mu mohol dať význam.

A v duchu takéhoto poňatia Udalosti ako akéhosi ‚zázraku‘, ktorý umožňuje potenciálny vznik novej komunity ‚veriacich‘ možno ani nie je iróniou nazvať následné blogosfericko-akademické hnutie pod nejednotnou zástavou ‚špekulatívneho realizmu‘, ‚nového materializmu‘, či ‚objektívne-orientovanej filozofie‘ za kvázi-náboženskú komunitu, ktorá sa možno na ničom nezhodne, ale je umožnená aktom viery vo volanie sirény (či už policajnej alebo mytologickej) prichádzajúce ‚zvonka‘.[2]

[2]   Simon Critchley vo svojej analýze liberálnej a republikánskej politickej teológie hovorí o akte viery, či mystickom volaní, odpoveď na ktoré je nevyhnutným predpokladom pre vznik politickej komunity. Zvlášť jeho súčasná práca vykazuje známky podobnosti s Alainom Badiouom, ktorého pojem Udalosti tu so značnou dávkou sympatie ironizujem.
Simon Critchley, Faith of the Faithless: Experiments in Political Theology, London: Verso, 2012
Quentin Meillassoux, The Number and the Siren: A Decipherment of Mallarmé’s Coup de Dés, London: Urbanomic, 2012

Ak sa možno baviť o akomsi ‚prázdne‘, praskline, či priepasti, ktorá do seba nasáva filozofickú pozornosť, a či už ju nazveme spolu s Nietzschem smrťou Boha, miesto po ktorom ešte človek nevyplnil, alebo naopak s Meillassouxom vyhlásime, že zrod takého Boha, ktorý by vyplnil toto prázdno ešte nebol umožnený, potom, presne po tejto línii se pohybuje práca Rezu Negarestaniho. Jeho prednáška o slobodnej vôli odznela v rámci projektu Otázky Vôle, a je súčasťou rozsiahlejšieho intelektuálneho projektu, ktorý sa na prvý pohľad nemusí zdať priamo súvisiacim s doposiaľ načrtnutou problematikou. Avšak, namiesto priameho resumé prednášky sa pokúsim aspoň načrtnúť spôsob, akým je Negarestaniho práca nielen užitočným prostriedkom na reflexiu o tejto problematike a potenciále špekulatívneho realizmu, ale zároveň umožňuje navigáciu cez túto otvorenú priepasť bez toho, aby sme do nej boli proti našej slobodnej vôli vtiahnutí túžbou po nahradení otázok politiky a emancipácie posthumánnymi, či inhumánnymi fantáziami očakávajúcimi, že poznanie reality plne zodpovie toto volanie, ktoré rezonuje Meillassouxom a ďalšími, a ktoré som načrtol v pojmoch politickej teológie.[3]

[3]   Pojem „politická teológia“ tu myslím skôr v antropologických pojmoch, teda, pojmoch univerzálnej psychologickej tendencie človeka uctievať božstvá, či pojmoch liberálneho sekularizmu ako potenciálne neúspešného projektu uspokojiť túto potrebu, a otázky tézy „návratu náboženstva“, či už v podobe anti-liberálnych pravicových populizmov a fundamentalizmov, alebo konfrontácii súčasných filozofov ako Badiou, Derrida, Žižek, Agamben, či Negarestani s problematikou teológie. Nakoľko podmienkou viery je zároveň aj komunita veriacich (ktorých individualita sa tým nutne nevytráca), „politický“ rozmer otázky teológie ako otázky vzniku, organizácie a života komunity je jej nevyhnutným rozmerom, čo je práve dôvod, prečo som sa rozhodol uviesť práve Negarestaniho prácu v týchto pojmoch.
Tézou zrodu Boha v budúcnosti sa zaoberá Meillassouxova dizertačná práca z r. 1997, L’Inexistence Divine, stručný prehľad argumentu je v Graham Harman, „Meillassoux’s Virtual Future” in continent. 1.2 (2011): 78-91
Reza Negarestani “Causality of Will and Structure of Freedom”, prednáška, A4 Bratislava, 18.2.2017, text dostupný na http://questionofwill.com/en/reza-negarestani-2/

Ak sa prednáška o slobode vôle venovala kritickému skúmaniu transcendentálnej psychológie Immanuela Kanta, prostredníctvom problematiky „Kant“ možno identifikovať styčnú plochu Negarestaniho s jedným z predchodcov špekulatívneho realizmu, para-akademickou jednotkou CCRU prichodivšou niekde z kotolne pod filozofickou katedrou na univerzite vo Warwicku, zvlášť stelesnenú nechválne známym transcendentálnym libidinálnym kybernetickým materializmom Nicka Landa, pre ktorého je Kantov transcendentálny racionalizmus prostriedkom úplného odmietnutie problematík subjektivity, metafyziky a náboženstva.[4]

[4]   Nick Land, The Thirst for Annihilation: Georges Bataille and Virulent Nihilism, London: Routledge, 1992, p. 5

V kombinácii tejto redukcie s psychoanalytickou interpretáciou kapitalizmu Land poníma kapitalizmus ako potláčanú túžbu po svojom vlastnom rozklade, a ‚smäd po anihilácii‘ je akceleratívnym otvorením sa tejto tendencii, syntetickej nule, elimináciou posledných reziduí náboženstva a splynutím organického s anorganickým vo freudovskom „pude smrti“. Ináč povedané, každé konanie organizmu si je vedomé smrti (teda, návratu zo živého do anorganického stavu) ako možného následku svojho konania, a toto vedomie je prítomné v podobe kalkulácie v každom konaní živých tvorov.

ilu3

Negarestani sa nenecháva vydierať touto nevedomou eschatológiou, sľubom „oslobodenia“, a o to vernejší je Nietzschemu, a bod nuly lokalizuje ako nevyhnutnú ilúziu vzniku ‚ex nihilio‘ definovanú svojou vlastnou nemožnosťou. Na rozdiel od Landa nie je táto nula vecou zajtrajška, ale je epicentrom víru, cyklónu kreatívnej deštrukcie, topologickej matematickej špirály, otáčajúcej sa okolo tejto „nuly“ a stierajúcej hranice organického a anorganického.[5]

[5]   Reza Negarestani, „Notes on the Figure of the Cyclone, Or, universal schemata of speculation, Or, thinking according to the alien ovum of nature, Or, rewiring the philosopher’s imagination with zero” in Keller, Ed, Masciandaro, Nicola a Thacker, Eugene (ed.) Leper Creativity: Cyclonopedia Symposium, New York, Punctum Books, 2012,

V rámci tohto an/organična je na rozdiel od Landa nemožné ignorovať konzervatívnu tendenciu organizmu maximalizovať svoje hospodárenie s dostupnou energiou spôsobom, ktorý organizmu umožňuje čo najautonomnejšiu cestu životom zoči-voči racionálnej kalkulácii neodvratnej možnosti smrti. Inými slovami, podobne ako pre Nietzscheho nemôže byť vôľa života nadekrétovaná žiadnym zákonom (a teda, v kantovskom duchu, postavená pred tribunál kritického rozumu rozhodujúci o pravde a nepravde), tak je pre Negarestaniho táto vôľa samotná štiepená – tak ako pôvodné ‚volanie‘ medzi vnútrajšok a zovňajšok, splývanie organických a anorganických foriem bytia.[6]

[6]   Reza Negarestani, „Drafting the Inhuman: Conjectures on Capitalism and Organic Necrocracy“ in Bryant, Levi, Srnicek, Nick & Harman, Graham (eds.) : The Speculative Turn: Continental Materialism and Realism Melbourne, Re:Press, 2011

Negarestaniho Cyclonopedia je chirurgickým ‚rezom‘ cez viaceré prvky (geo)politickej teológie Blízkeho Východu (‚mŕtvej‘ ropy spod povrchu Zeme, a života závislom na solárnej energetickej ekonómii Slnka; vojny a militarizácie mieru, terorizmu a dominancie taktiky nad stratégiou, islamskej mytológie a skrytej histórie okultných a alchymických prvkov určujúcich špecifický charakter regiónu, ktorý sa ukáže ako ‚živý‘), ktorý na pozadí tohto rozlíšenia medzi vnútrom a zovňajškom tejto zvrchovanej ‚nuly‘ života ako takého zároveň stavia viacrozmernú odpoveď na otázku, čo je to ‚to‘ – čomu sa liberalizmom propagovaný model ‚otvorenej spoločnosti‘ vlastne otvára? Podtitul Cyclonopedie, ‚komplicita anonymných materiálov‘ je nápovedou – Negarestani identifikuje prvky s démonologickými charakteristikami, ktoré infikujú život ‚zvonku‘ a posthumánna fantázia liberalizmu maximalizovať a kyberneticky racionalizovať spoločenské hospodárenie s energiou je bez svojho vedomia nahlodávaná vonkajšími vplyvmi (napr. ropou, ‚napht‘, z ktorej sa stáva ‚lubrikant‘ globálneho vojnového stroja, či osou Gog-Magog). Teda, Negarestaniho taktika je splynutie teórie a fikcie na úrovni spisov Hamida Pasraniho, iránskeho disidentského archeológa, ktorého bádanie po okultných artefaktoch otvára Blízky Východ vstupu neznámych prehistorických síl.[7]

[7]   Reza Negarestani, Cyclonopedia: Complicity With Anonymous Materials, Melbourne: Re:Press, 2008

Táto hororová fikcia je spätne podrobená rigoróznej filozofickej analýze ktorá tak môže artikulovať prvky, ktoré vojensko-politicko-energeticko-ekonomická semiotická ‚racionalita‘ štátu nie je schopná svojim aparátom moci/vedenia absorbovať. Prostredníctvom ich identifikácie s konceptom ‚inhumánneho‘ sa Negarestani snaží oslobodiť humanizmus z pazúrov naivných definícii až príliš zviazaných s abstraktnou, ale neúplnou ‚racionalitou‘ liberalizmu a kantovského osvietenstva.[8]

[8]   Reza Negarestani ”The Labor of the Inhuman, Part I: Human”, in e-flux Journal #52 – February 2014, online: http://www.e-flux.com/journal/52/59920/the-labor-of-the-inhuman-part-i-human/
Reza Negarestani ”The Labor of the Inhuman, Part II: The Inhuman”, in e-flux, journal #53 – March 2014, online: http://www.e-flux.com/journal/53/59893/the-labor-of-the-inhuman-part-ii-the-inhuman/

‚Os‘ cyklónu je definovaná u Negarestaniho v symetrických pojmoch (t.j. racionalita je v rovnováhe s iracionalitou), kde nietzscheánski autori ako Bataille naopak zdôrazňujú určitú fundamentálnu nerovnováhu.[9]

[9]   Kým asi najzásadnejšou prácou je Bataillova trilógia Prokletý podíl, zvlášť indikatívna poznámka týmto smerom je v Georges Bataille, Inner Experience, trans. Stuart Kendall, New York: SUNY Press, 2014, p. 133

Nakoľko tá môže byť konfrontovaná len na úrovni estetiky, je pohyb po tejto osi u Negarestaniho dostatočne otvorený, a jeho hyperracionalizmus tejto estetickej funkcie nie je zbavený, ale naopak operuje na úrovni súčasnej a neoddeliteľnej nadprirodzenosti reality a reality nadprirodzenosti.[10]

[10] Nicola Masciandaro „Gourmandized in the Abbatoir of Openness“ in Keller, Ed, Masciandaro, Nicola a Thacker, Eugene (ed.) Leper Creativity: Cyclonopedia Symposium, New York, Punctum Books, 2012, p.190

Žáner Cyclonopedie, ‚teoretická fikcia‘ je ich dokonalým splynutím. V duchu bratislavskej prednášky sa má niesť aj pripravovaná Negarestaniho kniha o umelej inteligencii, jazyku, a možnostiach radikálneho politického oslobodenia racionality vo veku, kedy sa modusom operandi globálneho kapitalizmu stávajú neurovedy, umelá inteligencia a syntetický život, a kedy v tieni tohto posthumánneho rádu treba premyslieť celý vzťah medzi humánnym a inhumánnym nanovo. Vo veku, kedy samotná realita budúcnosti ľudstva (ak sa o niečom takom ešte dá vôbec hovoriť) spadá pod kolonku ‚hororový žáner‘ tak napriek všetkému je dôvod na zvedavosť na to, akú cestu (či techniku navigácie) von z našich neľahkých časov Negarestani navrhne.


[2]   Simon Critchley vo svojej analýze liberálnej a republikánskej politickej teológie hovorí o akte viery, či mystickom volaní, odpoveď na ktoré je nevyhnutným predpokladom pre vznik politickej komunity. Zvlášť jeho súčasná práca vykazuje známky podobnosti s Alainom Badiouom, ktorého pojem Udalosti tu so značnou dávkou sympatie ironizujem.
Simon Critchley, Faith of the Faithless: Experiments in Political Theology, London: Verso, 2012
Quentin Meillassoux, The Number and the Siren: A Decipherment of Mallarmé’s Coup de Dés, London: Urbanomic, 2012

[3]   Pojem „politická teológia“ tu myslím skôr v antropologických pojmoch, teda, pojmoch univerzálnej psychologickej tendencie človeka uctievať božstvá, či pojmoch liberálneho sekularizmu ako potenciálne neúspešného projektu uspokojiť túto potrebu, a otázky tézy „návratu náboženstva“, či už v podobe anti-liberálnych pravicových populizmov a fundamentalizmov, alebo konfrontácii súčasných filozofov ako Badiou, Derrida, Žižek, Agamben, či Negarestani s problematikou teológie. Nakoľko podmienkou viery je zároveň aj komunita veriacich (ktorých individualita sa tým nutne nevytráca), „politický“ rozmer otázky teológie ako otázky vzniku, organizácie a života komunity je jej nevyhnutným rozmerom, čo je práve dôvod, prečo som sa rozhodol uviesť práve Negarestaniho prácu v týchto pojmoch.
Tézou zrodu Boha v budúcnosti sa zaoberá Meillassouxova dizertačná práca z r. 1997, L’Inexistence Divine, stručný prehľad argumentu je v Graham Harman, „Meillassoux’s Virtual Future” in continent. 1.2 (2011): 78-91
Reza Negarestani “Causality of Will and Structure of Freedom”, prednáška, A4 Bratislava, 18.2.2017, text dostupný na http://questionofwill.com/en/reza-negarestani-2/

[8]   Reza Negarestani ”The Labor of the Inhuman, Part I: Human”, in e-flux Journal #52 – February 2014, online: http://www.e-flux.com/journal/52/59920/the-labor-of-the-inhuman-part-i-human/
Reza Negarestani ”The Labor of the Inhuman, Part II: The Inhuman”, in e-flux, journal #53 – March 2014, online: http://www.e-flux.com/journal/53/59893/the-labor-of-the-inhuman-part-ii-the-inhuman/


Ilustrace: Dana Balážová a Šimon Kadlčák

Komentáře

Napsat komentář: boris ondreicka Zrušit odpověď na komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *