TS: Ľubomír Purdeš

Ľubomír Purdeš / IDEA: Všejedinosť / Galéria Medium, Bratislava / trvanie výstavy 2. 5. - 28. 5. 2017

Ľubomír  Purdeš  sa  narodil  v  Prešove (1965).  V rokoch 1980 -1984 študoval na Strednej  umelecko-priemyselnej  škole  v  Kremnici  odbor  reštaurovania  nástennej maľby  a  štukovej  výzdoby. V rokoch  1984  - 1985  pracoval  ako  reštaurátor v  Slovenskom  národnom  múzeu  v  Bratislave  a  ako knihovník v Galérii mesta Bratislavy.  Od  roku 1985 do roku 1987 študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, odbor slovenský jazyk - výtvarná výchova.  Od roku 1987 do roku 1993  študoval  na  Vysokej  škole  výtvarných  umení v Bratislave na Katedre sochárstva v ateliéri prof. Juraja Meliša. V roku 1992 absolvoval študijný  pobyt na katedre sochárstva Koninklijke Academie voor Schone Kunsten / Kráľovskej  akadémie  krásnych  umení  v Gente (Belgicko).  V tom istom roku sa uskutočnilo inšpiratívne stretnutie s pedagógom, sochárom a hudobníkom Paulom Van Gysegemom. V roku 2013 začal doktorandské štúdium na VŠVU na Katedre socha, objekt, inštalácia u Doc. Jána Hoffstädtera. Venuje sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, objektu, inštalácii, práci pre architektúru, kresbe a počítačovej animácii (krajinné koncepty). Realizácie podstatnej časti jeho tvorby sú v klasickej materiálovej báze – v kameni, bronze a predovšetkým v špecifickej forme veľkorozmernej drevenej skulptúry a objektu. Purdešova sochárska tvorba reprezentuje výrazne ojedinelý umelecký koncept v súčasnom slovenskom sochárstve. Projekt Trojjedinosť, vytváraný na konci  deväťdesiatych rokov, pokračuje v rozvinutom výtvarnom programe nazvanom Všejedinosť. Sú to sochárske objekty, ktoré sú realizované špecifickým a autorsky originálnym spôsobom postupného vyberania drevenej hmoty z prvotného dreveného bloku a ich premeny na jednotlivé segmenty, koncepčne súvisiace časti.  Prezentuje umelcovu komplexnú snahu definovať vzájomne súvisiace širšie myšlienkové exaktné a duchovné hodnoty.  Od roku 1996 do roku 2016 pedagogicky pôsobil na Katedre výtvarnej výchovy a umenia  Inštitútu hudobného a výtvarného umenia  Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v  Prešove. Bol členom generačného sochárskeho vysokoškolského združenia Prievan. V rokoch 1991 - 1994  člen združenia C+S Art. Od roku 2001 člen združenia Katedrum.  Pôsobí v Prešove a v Bratislave.

Výstavný projekt IDEA : Všejedinosť, sú dve rozsiahle sochárske práce Ľubomíra Purdeša, ktoré vytvoril v rámci doktorandského štúdia. V tomto prípade je rámec doslovný, pretože sa jedná o prvú a poslednú dizertačnú prácu (zo štyroch  skulpturálnych inštalácií), ktoré dokázala absorbovať Galéria Medium. Téma Všejedinosť, v podtitule Socha a jej sprievodná identická hmota, vyplynula z jeho voľnej sochárskej tvorby, ktorej sa cieľavedome venuje od roku 2006 a ktorú spracoval aj v teoretickej rovine u školiteľky, konzultantky Mgr. Ľubice Belohradskej. Purdešova výstava IDEA : Všejedinosť je prepojením dvoch cyklov, cyklu Idea, profesora Juraja Meliša a Purdešovho cyklu Všejedinosť, ktorú dokumentuje aj korešpondenčnou formou. Je pokračovaním dialógu ako autor uvádza: „Idea sa oblúkom vrátila aby prehĺbila a oživila našu duchovnú komunikáciu medzi prítomnosťou a večnosťou a dala nový rozmer Jeho posmrtnej maske.“

Výstižné uchopenie Purdešovho problému nám podáva jeho školiteľ Doc. Ján Hoffstädter, keď hovorí:

„Všejedinosť je téma, ku ktorej sa doktorand dopracoval systematickým uvažovaním a cieľavedomou tvorbou. Počas celého štúdia dôsledne sledoval svoju myšlienku a doviedol ju do štádia, ktoré hovorí o zrelom autorovi. Jeho umelecká časť dizertačnej práce vznikala v plnom súzvuku s výskumom vybraných autorov v teoretickej časti dizertačnej práce. Je to krásny príklad komplexnosti pri štúdiu a výskume, s jasným odrazom vo vlastnej tvorbe. Tá sa stáva čírejšou a presvedčivejšou v celom svojom výraze. Tak, ako autor sám píše: ,Všejedinosť je pre mňa spojením analýzy a syntézy, vedy a náboženstva, a v neposlednej miere formy a obsahu.‘ Som presvedčený, že jeho CIEĽ doznáva jasné kontúry nástrojmi poznania, tvorivého procesu a radosti z nich.“