TS: Juraj Bartusz

Juraj Bartusz – Proces / hosť a architekt výstavy: Jaroslav Kyša / Zahorian & Van Espen Bratislava / vernisáž 5. apríla 2017, 18. - 20. hod. / trvanie výstavy do 26. mája 2017

Sochár a intermediálny umelec Juraj Bartusz (1933) je jeden z najsilnejších predstaviteľov staršej generácie, je to autor, ktorého dielo patrí medzi vrcholy dejín slovenského výtvarného umenia, pričom presahuje čisto slovenský kontext. Sochárske práce Juraja Bartusza sú pevnou súčasťou kanónu slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Bartuszov umelecký prínos je dnes už nespochybniteľný, stal sa predmetom výskumu mnohých autorít kunsthistorickej obce. Jeho umelecká produkcia má už jasne vytýčené interpretačné mantinely, je zmapovaná a kunsthistoricky kategorizovaná.

Juraj Bartusz vstúpil na slovenskú umeleckú scénu už koncom 60. rokov 20. storočia ako konštruktivista, predstaviteľ minimalizmu a člen Klubu konkretistov. V priebehu druhej polovice 20. storočia jeho umelecké ťaženie prechádzalo rôznymi modifikáciami, ktoré odzrkadľovali jeho identitu výskumníka a hľadača. Bartuszovi sa podarilo suverénne pohybovať medzi častokrát protikladnými umeleckými tendenciami: od chladnej racionality konštruktivizmu k energickej iracionalite abstraktného expresionizmu; od dematerializovaných diel k technologicky a remeselne náročným sochárskym monumentálnym realizáciám vo verejnom priestore, od performatívnych prác k statickým; od administratívnej estetiky konceptualizmu k divokej transavantgarde. Balansovanie bolo v jeho sochárskej aktivite zreteľné aj v intenzite či pôsobnosti jeho umeleckého výrazu: dynamickosť strieda konteplatívnosť, industriálnosť obmieňa sakrálnosť, organickosť zas anorganickosť. Rovnako tak časová orientácia spracovávaných tém je len veľmi ťažko redukovateľná: prítomnosť, budúcnosť (Kozmonauti [1969 - 1974]), minulosť (Cestou [1997][spolupráca s I. Németh]). Je však nutné dodať, že rôznorodé polohy a opozitné póly boli mnohokrát v jeho produkcii syntetizované: racionalita akoby „vrstvila“ iracionalitu.

Pohyb, zmena, prelom či transformácia v jeho diele nebola prítomná len na úrovni umeleckých smerov a využitých stratégii, ale aj na úrovni médií: socha, monument, objekt, akcia, živá plastika, počítač, maľba, kresba, inštalácia, atď. Toto sebavedomé prestupovanie medzi médiami z neho urobilo intermediálneho neoavantgardistu par excellence a kontextualizovalo jeho tvorbu do európskeho rámca. Citlivá referencia k aktuálnym žitým socio-politickým skutočnostiam sa v jeho práci objavovala simultánne s reflexiou média, so spochybňovaním jeho limitov: statická maľba tak pohlcuje element času (Časový limit I, 1987), socha je modelovaná mimo intenciu autora počítačom (Časopriestorová hlava, 1976), sadra je záznamom gesta v čase (Tehla hodená do tuhnúcej sadry, 1980), procesualita je integrálnou súčasťou sochárskeho artefaktu (Časopriestorová plastika, 1976 - 1978). Práve posledná zmieňovaná charakteristika, procesuálnosť, tvorí esenciálny základ Bartuszovho celoživotného umeleckého snaženia. Koncepcia výstavy v ZAHORIAN & VAN ESPEN galérii zdôrazňuje časovosť, proces a aktivitu vo vzťahu k sochárskemu dielu. Na tomto akcente sa podieľa aj architektonická rovina výstavy, ktorej autorom je Jaroslav Kyša. Podstavce prezentovaných diel pozostávajú z industriálne vyrábaných tehál. Tehly sa však pred každým otvorením galérie náhodne presúvajú, sú teda v pohybe. Podstavcom tak nenáleží len funkcia efektu, „povýšenia artefaktu“, ale plnia aj úlohu „významovej podpory“ Bartuszovho diela.

Hosťom výstavy je Jaroslav Kyša (1981), ktorý absolvoval štúdium na Technickej univerzite v Košiciach (Fakulte umení) v Ateliéri slobodnej kreativity 3D Juraja Bartusza (2000-2007). Jeho participovanie na výstave dielom David (2016) ukazuje pretrvávajúci medzigeneračný odkaz umeleckej autority u mladej generácie. Kyša si tak po vzore svojho učiteľa v tvorbe zachováva inklináciu k procesualite, široký intermediálny záber a citlivosť voči sociálno-politickému dianiu. V prezentovanej práci Kyša otvára mytologický príbeh Dávida a Goliáša, pričom ho vzťahuje na aktuálnu spoločenskú situáciu.

Erik Vilím