TS: Pasce a Evidencie

Pasce a Evidencie – výber z ateliéru VŠVU SOCHA A PRIESTOR prof. Jozefa Jankoviča (1990 — 2011) / Vystavujúci: Jozef Jankovič, Viktor Frešo, Katarína Galovič Gáspár, Roman Hrčka, Patrik Kovačovský, Martin Kubina, Bohuš Kubinský, Jozef Kurinec, Peter Machata, Martin Majzel, Eva Masaryková, Martina Matúšová Zimanová, Štefan Papčo, Karin Patúcová, Ivan Patúc, Robert Szittay / V kurátorskom výbere: Beaty Jablonskej / Nitrianska galéria – Reprezentačné sály / Trvanie výstavy: 17. 2. – 16. 4. 2017

Výstava Pasce a evidencie v Nitrianskej galérii predstaví zásadné diela z tvorby Jozefa Jankoviča, v konfrontácii s výberom tvorby pätnástich sochárov – absolventov ateliéru Socha a priestor VŠVU, ktorý vyše dvadsať rokov viedol. „Jankovičov ateliér“ bol jedným z prvých, ktorý sa po roku 1989 etabloval na porevolučne rehabilitovanej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Na katedre sochárstva boli vtedy vytvorené tri ateliéri, založené vtedy najvýraznejšími osobnosťami slovenskej sochárskej scény. Okrem Jozefa Jankoviča (1937) to boli Juraj Bartusz (1933) a Juraj Meliš (1942 — 2016). V nových sochárskych ateliéroch sa rešpektovala a pestovala predovšetkým sloboda umeleckého prejavu nielen v samotnom vyučovaní, ale aj v podporovaní autentického prístupu k sebe samému ako k mysliacej a tvorivej bytosti.

Profesor Jankovič viedol svoj ateliér vyše dvadsať rokov a prešlo ním vyše štyridsať absolventov. Pestoval slobodu a rozmanitosť, ale aj tvorivú disciplínu ako rehoľu sochárskej profesie. Jeho absolventi aj keď dnes pracujú v rôznych, nielen sochárskych oboroch, nesú v sebe vedome, či podvedome príklad svojho pedagóga ako človeka s morálnym imperatívom. Ich tvorba, aj keď sa nedá pri takom počte absolventov zovšeobecňovať, je odpoveďou na stav fungovania sveta ako v jeho nenápadnej každodennosti, tak v situáciách, ktoré píšu dejiny. Či už sú figuralistami, alebo inklinujúci k minimalistickému prejavu, či tí ktorí veria príbehu, alebo podstate ukrytej v materiáli, väčšina z nich nesie vieru v zmysel svojej práce. Teda aj v ľudské bytie a jeho zmysluplnú existenciu. A možno najmä v tomto „nesochárskom“, ale ľudskom posolstve sa najintenzívnejšie zhodnocuje odkaz pedagogickej osobnosti Jozefa Jankoviča .