Artalk.cz

Zápisky z konferencie Drawing Futures

Mária Mušková navštívila konferenci Drawing Futures věnovanou úloze kresby nejen v architektonickém navrhování, která se v listopadu uskutečnila na londýnské Bartlett School of Architecture (v rámci University College London). Ve své reportáži se zabývá hlavními body programu a v závěru srovnává přístup ke kresbě v českém a britském akademickém prostředí.

ucl-press-and-riverside-architectural-press-drawing-futures-2016
Drawing Futures, UCL Press and Riverside Architectural Press, 2016

Zápisky z konferencie Drawing Futures

Napriek veľkému vývoju v oblasti computational design, ktorý sa za posledné desaťročia stal novým základom pre umenie a architektúru, kresba stále hrá centrálnu rolu ako médium špekulácie. Drawing Futures je medzinárodná konferencia zaoberajúca sa súčasnou kresbou v umení a architektúre, ktorá sa konala 11. – 12. 11. na Bartlett School of Architetcure, University College London. Drawing Futures viedla polemiku o tom, čo je v súčasnoti chápané ako kresba a ako môže synchronizovane expandovať popri súčasnom technologickom boome. Konferencia bola skvelým príkladom živej diskusie praktikov z rôznych kreatívnych odvetví a priniesla interdisciplinárny presah, ktorý je v architektúre kľučový. Zároveň sa pokúsila vyvrátiť stereotypné predstavy o tom, čo je vačšinou chápané ako architektonická kresba.

V júny 2016 sympóziu prechádzal verejný open call, do ktorého sa prihlásilo viac ako 400 projektov z 50 krajín. Počas dvoch dní intenzívnej diskusie sa popri hlavných „keynote speakers” predstavilo 24 vybraných projektov zoradených tématicky do 4 blokov: Future Fantasticals, Augmentations, Protocols a Deviated Histories.

Kresba bola vždy nástrojom hypotéz o budúcnosti. V rámci bloku Future Fantasticals prechádzame cez experimentálne modely-prístroje Nata Charda, animálny postantropocén Josepha Altshulera a Julie Sedlock, či gambling backup ateliéru You + Pea, ktoré špekulujú o budúcnosti kresby rovnako ako o budúcnosti sveta. Pre Neila Spillera, architekta, pedagóga a publicistu, je kresba synonymum myslenia. Spiller nevyjadruje idey vopred formulované, ktoré potom doilustruje, ale myšlinenky zostavuje kresbou. Jeho séria Communicating Vessels je reflexia o vplyve technológii 21. storočia na architektonický priestor a materialitu, a zároveň je teoretickým architektonickým riešením, na ktorom pracuje od roku 1998 doteraz. Základom je „narrative behind the drawing“, ktorý sa odohráva v reálnom aj virtuálnom svete, prepojený líniou osobného príbehu a spomienok autora. Celok je vyskladaný z architektonických fragmentov a paradigiem, sugestívne prepojených s textom. Každá línia, tón či element je slovo. Spiller slová komponuje do viet, vety do eseje. Kresbu používa ako prostriedok opisu a špekuluje o častiach textu a obrazov. Dvojznačnosť, evokatívnosť, surrealismus.

09-neilspiller_augmented-dorian-gray-column_2012
Neil Spiller, Augmented Dorian Gray Column, 2012

V bloku Augmentations sa zaoberáme vzťahom kresby a technológie. Prechádzame od mikroskopických svetov baktérii k virtualite, od glitch architecture k politike CAD blokov (CAD systém — computer-aided design — je oblasť IT, ktorá zastrešuje širokú činnosť navrhovania). Skrze práce Damjana Jovanovica, Mathew Austina či HipoTesis sledujeme, ako kresba používa technológiu ako hlavný fundament. Madelon Vriesendorp, spoluzakladateľa OMA a ilustrátorka známych New York Series, považuje kreslenie za univerzálny jazyk, hieroglyf komunikácie. Spojenie ruka-mozog je podľa nej zásadné pre tvorivú aktivitu. Začat kresliť — akoukoľvek formou — znameńa pripraviť sa na dialóg ruka-hlava. Prvé kroky človeka na ceste poznávania okolitého prostredia vedú cez ruky. Aktivita rúk je spôsob ako veci vytvárať, ničiť, udržať pod kontrolov či nájisť vlasté formy vnímania. Neexistuje dobre alebo zle. Kresba je prostriedok zapamätávania, subjektívna forma vnímania reality a jej interpretácie.

V svete presýtenom dátami séria Protocols prináša skúmanie transformácie informácii pomocou kresby. Práce Hsinming Fung, Bernadette Devilat či Ryan Luke Jonesa skúmajú transkript dát, ktorých hlavným cieľom je výmena informácii. Pozorujeme LiDAR skenované dáta a umelú inteligenciu ako spolupracovníka pri procese kresby, či mestá vytvorené v Microsoft Excel. Tieto projekty sa zaoberajú tým, ako kresba môže zhmotniť informácie a ukázať nám čitateľnú cestu cez oblaky dát. Akýmkoľvek technologickým smerom sa práca uberá, vždy sa vraciame k základnej úlohe kresby — ku komunikácii.

V rámci bloku Deviated Histories sú prezentované projekty, ktoré používajú históriu ako nástroj pre špekuláciu a tvrdenie, či už fyzické alebo metaforické. V projektoch Peneleope Haralambidou či Thi Phuong-Trâm Nguyen vidíme posun cez kresbu ako kritický akt — vraciame sa v čase, aby sme prekreslili budúcnosť. Umelec Pablo Bronstein v svojich atramentových skicách s plnou vážnosťou komponuje bizarné scény, postavené na subjektívnej mystifikácii podložené určitou historickou realitou: „Inventing as much as copying.“ Oslava povrchného potešenia a ikonizácia nonsensu. Fascinácia estetikou Francúzska 18. storočia, postmodernou 80. rokov a neoslohmi. Bronsteinova tvorba rozpráva vyfabulované príbehy, zabáva sa na trendoch a je kritikou súčasnej doby. Skvelým príkladom je dielo Návrh designu a konštrukcia veľkolepého baldachýnu vztýčeného k príležistosti oslavy chybne datovanej ruiny z doby kamennej považovanej za pozostatok domu Adama, alebo „Prvej budovy sveta“.

hs9-pb4149d
Pablo Bronstein, Design and construction for a magnificent baldachin erected in celebration over Stone Age ruins erroneously thought to be the remains of the house of Adam, or the ‚First Building on Earth‘, 2013

Bartett School of Architecture je známa svojou tradíciu kresby, na ktorú sa kladie dôraz ako na hlavný nástroj vzelávania. Podobne aj na iných architektonických školách vo Veľkej Británii je model vzdelávania architektov založený na špekulatívnom prísupe k navrhovanu. Metóda „thinking through drawing“ funguje na báze experimentálneho prístupu a kritického uvažovania cez kresbu a fyzické modely. Nejde o snahu o dosiahnutie formálne dokonalého výsledku. Cieľom je kresba ako komplexné dielo, ktoré nesie ideu, podáva informácie, je evokatívne a má estetické kvality. Naopak u nás je rola kresby v architektonickom vzdelávaní väčšinou podceňovaná a nepoužíva sa ako nástroj rozmýšlania v procese – slúži skôr ako médium finálnej prezentácie (ak vôbec). Pričom kresba je proces aj výsledok. Je to jazyk, v ktorom vieme písať aj čítať. Je to cirkulujúce médium ľahko pochopiteľné nie len architektonickému publiku.

K príležitosti konferencie vyšla aj kniha Drawing Futures, publikovaná UCL Press a Riverside Architectural Press, ktorá obsahuje výber 60 projektov a textov od architektov a umelcov cez počítačových vedcov a pedagógov. Knihu tvorí prehľad najmodernejšej praxe, hypotéz a výskumu súčasnej kresby.


konference Drawing Futures / Bartlett School of Architecture, University College London / Londýn / Velká Británie / 11. – 12. 11. 2016

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *