Kurátorka v sieti

V uplynulých mesiacoch sa konala výstava Malý/veľký svet, ktorá sa venovala bratislavskej umeleckej scéne. Projekt bol prezentovaný v rôznych častiach Bratislavy a Damas Gruska sa vo svojom komentári venuje iba dielam, ktoré boli vystavené priestoroch tranzitu.

Malý/veľký svet, pohľad do inštalácie výstavy

Na začiatku projektu Malý/veľký svet bola snaha kurátorky Judit Angel zoznámiť sa s pre ňu novým prostredím bratislavskej umeleckej scény. Zrejme už po prvých rozhovoroch pocítila istú „malosť“, uzavretosť a izolovanosť jednotlivých skupín, prvé dojmy v nej evokovali prostredie „malých svetov“, a tak to celkom prirodzene použila ako východiskový bod.

Sieť malých svetov, v reči matematiky graf, charakterizujú dva parametre. Nízka priemerná vzdialenosť medzi dvoma vrcholmi a vysoký klasterizačný koeficient. Ten prvý hovorí napríklad o tom, cez koľkých známych sa vedia skontaktovať ľubovoľní dvaja obyvatelia našej planéty. Ten druhý zasa o tom, koľko našich známych sa i navzájom pozná. Kým aj pre graf, ktorý vznikne náhodne, je to prvé číslo pomerne malé (logaritmus z počtu vrcholov, pre tých, čo to chcú vedieť) to druhé vypovedá viac o malosti. Len v malom svete sa všetci navzájom poznáme. No a ešte špecifickejšie sú bezškálové siete, kde sa vyskytujú vrcholy, ktoré majú nadpriemerne vysoký stupeň, napríklad nadpriemerný počet známych (takzvané huby). Pri takýchto sieťach je priemerná vzdialenosť medzi vrcholmi ešte menšia. Ak sa napríklad hlavy štátov (huby) navzájom poznajú, vzdialenosť medzi dvoma obyvateľmi planéty je daná priemernou vzdialenosťou k hlave štátu (krát dva plus jedna, ak mám byť presný). Sieť malých svetov ako matematický model umožňuje opisovať systémy zdanlivo veľmi vzdialené – od rôznych sociálnych sietí až po štruktúru mozgu. A keď niekto raz začne uvažovať v ich kontexte, môže ich objavovať v nečakaných súvislostiach, ale rovnako v nich môže ľahko uviaznuť.

Andrea Kalinová, Návštevníci, 2016

Cieľom projektu Judit Angel Malý/veľký svet malo byť „vytvoriť platformu pre komunikáciu a spoluprácu na bratislavskej umeleckej scéne, kde môžu ľudia tvorivo využiť už existujúce vzťahy, ako napríklad tie priateľské, alebo im prostredníctvom nej poskytnúť priestor k novým väzbám a perspektívam“. Ako (teoreticko-metodologický) úvod k projektu poslúžil veľmi zaujímavý a podnetný video-rozhovor s Albert-László Barabásim, kľúčovou vedeckou osobnosťou v odbore teórie sietí. Východiskom pre predstavenie miestnej umeleckej scény mal byť online dotazník (trochu bizarne, ale príznačne v ňom bola i otázka na presný vek respondenta, no otázka na pohlavie už pripúšťala neurčitejšiu odpoveď). Vizualizované výsledky (nijako prekvapujúce a štatisticky nutne málo validné) tvoria dominantný vizuál samotnej výstavy v priestoroch bratislavského tranzitu (grafický dizajn Katarína Balážiková). Samozrejme, nie všetko z bohatého programu projektu - od akcií výskumníckej až happeningovej povahy – si tu našlo miesto. Zdá sa, že medzi najvrstvenejšie (aspoň podľa vystavenej listiny záujemcov) patril obedový projekt (Kuchynské dialógy, Martinka Bobríková, Oscar de Carmen), keď umelci päť dní podávali „voľné obedové menu“. Či splnil svoj cieľ, posúdiť neviem, keďže bol určený len pre insiderov. Každopádne u viacerých projektov som zapochyboval, nakoľko sa ešte skutočne držia témy alebo či ju niekam posúvajú. Projekt Cvičenie s monografiami (Marianna Mlynárčikova a Nóra Ružičková) je toho ukážkou, aj keď u týchto tvorkýň mám dlhodobý pocit, že ich tvorba je nejako mimo. Podobný pocit trápnosti a nezmyselnosti vo mne vyvolalo video Interview (Návštevníci, Andrea Kalinová) s tradičnými vínnymi muškami, návštevníkmi zrejme všetkých bratislavských podujatí, kde sa podáva občerstvenie. O nič lepšie nedopadol adolescentný projekt skupiny Marína Abramovič po sebe neupratuje, pozostávajúci z množstva pokusov pomocou svojich „slabých väzieb“ skontaktovať známu umelkyňu „veľkého sveta“, drevenej „kadibudky“, hŕby vytlačených e-mailov a telefónu s „kontaktným“ číslom. Podrobnejšie o všetkých akciách sa dá dočítať v dobre spracovanom katalógu ako aj na obsažnej stránke projektu (http://www.smallbigworld.net/).

Martinka Bobriková & Oscar de Carmen, Kitchen Dialogues, 2016

Najväčším problémom projektu je práve ono zahľadenie sa do seba. Nič tak nemarginalizuje umenie ako insiderské témy – od inštitucionálnej kritiky až po takéto sebaspytovania a sebariešenia. Ak sa v ankete i rozhovoroch s tvorcami často spomína istý pocit izolácie, nemusí ísť len o izoláciu skupín tvorcov. Tá má mimochodom rad svojských „výhod“: Nekritickým prostredím a sebastrednosťou počnúc a neodôvodneným pocitom originality a dôležitosti končiac. No rovnako je tu i problém izolácie tvorcov od okolia. Nemyslím umeleckého. Onen malý bratislavský umelecký svet však nie je až taký malý, ako by sa zdalo z tohto „insiderského“ projektu. Našťastie. A má viac svojich „hubov“ než len Ilonu Németh. Našťastie. A žijú tu i tvorcovia, čo sa nenimrú len sami v sebe. Našťastie. A o umenie nemajú „záujem“ len vínne mušky. Našťastie.

Jana Kapelová, 32. CVIK: Hľadanie zdroju zvuku, stretnutie rodičov v tranzit.sk

Judit Angel ako šéfka bratislavského tranzitu už viackrát ukázala, že vie priniesť do Bratislavy veľmi zaujímavé projekty, ktoré významným spôsobom posúvajú hranice možností umenia. Aj keď takéto projekty nemusia byť zatiaľ až také atraktívne pre širšiu divácku verejnosť, sú nenahraditeľné pre miestnu komunitu.Otvárali nové témy a nové postupy. Má teda všetky predpoklady stať sa ďalším významným hubom siahajúcim za hranice tranzitu. No nazdávam sa, tak ako som sa s projektom mal možnosť zoznámiť, že jeho ciele sa jej naplniť nepodarilo. Že ostalo len pri jednorázovom skupinovom happingu. Neskrátil priemernú vzdialenosť, nezvýšil klasterizačný koeficient, nepriniesol nové huby ani väzby. A nezdá sa, že by tvorivo zužitkoval onú malosť. Skôr jej dal vyniknúť. Tentoraz kurátorka sama uviazla v lokálnej sieti príliš malého sveta.

Malý/veľký svet / Small/Big World / tranzit.sk a ďalšie miesta v Bratislave / kurátorka: Judit Angel / grafický dizajn: Katarína Balážiková / 27. 5. – 16. 7. 2016

s účasťou: APART, Petra Balíková, Peter Barényi, Dominika Belanská & Nomadic Arts Festival, Martinka Bobriková & Oscar de Carmen, Daniel Dida, Lucia Gavulová, Zuzana Gogová, Erik Janeček a Andrej Žabkay, Andrea Kalinová a Martin Zaiček, Jana Kapelová, Lenka Kuricová, Marína Abramovič po sebe neupratuje, Eliška Mazalanová, Marianna Mlynárčikova a Nóra Ružičková a Divadlo z Pasáže, Jürgen Rendl, Zuzana Révészová, Martin Vongrej

miesto: tranzit.sk, Beskydská 12

ďalšie miesta v Bratislave: Café Berlinka, križovatka ulíc Bajkalská a Trnavská, Galéria HIT, Vysoká škola výtvarných umení, ulica Karpatská a okolie, Areál zdravia Zlaté piesky, Fajnorovo nábrežie, kino Mladosť

Foto: Andrea Kalinová, Adam Šakový, Michal Moravčík