Artalk.cz

UniSex FaVU diplomant

Každé léto publikujeme recenze některých výstav diplomantů vysokých uměleckých škol. Koncepci té brněnské, jejímiž autory jsou v roce 2016 Vasil Artamonov a Václav Magid, představuje ve své recenzi Zuzana Janečková. 

IMG_9408

UniSex FaVU diplomant: Ono má 27 let a bydlí (překvapivě) v Brně

Koncepcie výstav diplomantov Fakulty výtvarných umení sú pre kurátorov atypickou výzvou. Umelcov ani diela si totiž nevyberajú a ich výkon je založený na hutnom koncepte, ktorý každoročne podporuje katalóg (aktuálne len za 100 Kč). Skladajú akési puzzle resp. hľadajú riešenie hlavolamu a darí sa im to každý rok čoraz lepšie. Aktuálnu výzvu prijala (alebo dostala zadanie?) dvojica Vasil Artamonov a Václav Magid. Pristúpili k tomu sebe vlastným spôsobom – analyticky a sociologicky – a zostavili pre diplomantov sériu otázok, aby zistili ich postoje ku škole a zároveň aj ich umelecké statementy. Tie sa stali podkladom k vygenerovaniu profilu reprezentatívneho študenta FaVU a zároveň aj jeho protipólu. Študenti nemali možnosť odpovedať vlastnými slovami ako býva zvykom, ale mohli označiť odpovede, s ktorými súhlasili, resp. označiť kolónku „jiné“. Kombinatorika odpovedí sa odrazila potom aj v ich „profiloch“ pripomínajúcich spolu s fotografiami módny časopis alebo statementy a posty na Facebooku, čo je logické a zapadá do aktuálneho kontextu súčasného životného štýlu. Na vydarenej trochu aj „vianočnej“ grafickej úprave katalógu a výstavy sa podieľali už tradične dvaja vybraní študenti – jedným z nich bol aj diplomant – Jakub Konvica, ktorý prezentoval FaVU v plnom rozsahu aj v diplomovej práci.

IMG_9290

Vasil Artamonov a Václav Magid dostali k dispozícii dva priestory, dvoch grafických dizajnérov, jedného fotografa, 39 študentov FaVU a 39 diel. Rozhodli sa namixovať z týchto hodnôt jeden kompaktný celok rešpektujúci jednotlivé elementy. Táto generická metóda vytvorila unisex študenta (v katalógu sa o ňom píše v strednom rode ako o „ono“) aj hybridné diela. Mechanizmus cirkulácie energie v expozícii a galerijná klimatizácia v letných mesiacoch sa podriadili jednému radostnému celku, podobne ako FaVU akcie typu Ski Time a Party Time. Študentom je na FaVU zjavne dobre, vznikla tvorivá atmosféra, pričom nejde len o kvalitu diel, ktoré sa snažia byť krvopotne a ambiciózne najlepšie na svete, ale skôr si užívajú slobodu a naozaj experimentujú. Je v nich aj akási nostalgia za starým priestorom, keďže budova FaVU sa bude od najbližšieho semestra presúvať na nové miesto a obhajoby diplomových prác boli aj z týchto dôvodov na tomto mieste posledné.

Václav Magid a Vasil Artamonov na spôsob aplikácie Tinder namixovali blízke spriaznené „duše“ tu voľnejšie tu tesnejšie a vytvorili skupiny – miestami až konštelácie (konferencie?), spriaznené súostrovia a ostrovy s dielami prezentujúcimi spoločné témy. Rozhodli sa niektoré diela rozčleniť podľa ich zamerania v tomto duchu dokonca tak, že sa nachádza jedna ich časť napr. v budove Dům pánů z Kunštátu a druhá na Božetěchovej v bývalých priestoroch galérie Fait (Barbora Kachlíková). Celou výstavou sa vinie jedna vlna pocitu a žiadne z diel z nej nijak obzvlášť nevytŕča, pokiaľ divák nezapojí do hodnotenia osobný vkus.

IMG_8951

Obzvlášť zaujímavou skupinou sú diela skúmajúce hranice únosnosti či už vlastné alebo divákove (Anna Tomanová – šesť dní strávených nonstop na traverze v nevyužívanej hale, Matúš Balúch – dielo SILK, autor skúša antiadjustačné prístupy a trpezlivosť pedagógov od začiatku štúdia). O dielach a ich koncepciách sa toho žiaľ veľa nedozvieme, čo je pri niektorých vyslovene škoda, keďže sa z nich stávajú len efektné objekty (Markéta Ježová) alebo suché a nezáživné dokumentácie či schémy (Vojtěch Maša). Stálo by za zváženie túto zložku neignorovať. K najtesnejšiemu prepojeniu došlo pri dielach dvoch Markét – Filipovej a Polcarovej, tam divák pokiaľ nenahliadne do katalógu naozaj nevie, kde končí jedna a začína druhá, a tak to má byť. Na ostrovoch technologických hier nájdeme live 3D tlačiarne, ktoré množia králikov od Martina Králika, staručké ale veľmi sympatické Atari od Pavla Richtra, klasickú 3D video animáciu od Romana Robaarda, „vodný svet“ Markéty Ježovej a rozprávku „O prietore a čase“ od Jakuba Ročka. Všetky tieto diela tvoria spoločné celky, podobne ako video zóna, kde je Nina Grúňova so Zdeňkom Rynešom a Danou Balážovou – tí síce nie sú všetci v jednej miestnosti, ale prepája ich zvuk a príjemné „psycho“. Diela grafických dizajnérov nájdeme úhľadne zoradené na jednej poličke (okrem Kristiána Maňasa – plagát Dočasná zóna). Najexportovanejším dielom v priestore celej výstavy je Sbíraní vlny od Jany Švecovej, ktorého jednotlivé časti nájdeme skoro všade (prekvapivo na Božetěchovej nie), vizuálna stránka je síce pôsobivo poetická, ale zmysel zostáva hermeticky utajený. Vizuálne koláže Štepána Čížka v kombinácii s „perníkovou chalúpkou“ (Život 2) od Kamily Maliňákovej a Cestičkou k domovu Filipa Hausera sú akýmsi srdcom tradičných hodnôt, pri ktorých najsilnejšie pôsobí práve ich autentickosť a zápal.

IMG_8831

Takto by sa dalo pokračovať ďalej, ale niečo si treba nechať aj pre seba. To čo mi stále zostáva najviac v pamäti je Nic kolem nás – fotografia tmy Kateřiny Michálkovej, Veronika Slámová v kroji na lanovke vo videu od Dany Balážovej, tajomný Muž v parku od Maroša Beláka a video od Niny Grúňovej so šálkou kávy – pocit z tohoto jednoduchého záberu je odzbrojujúci a pre mňa zostáva tým, čo stmeľuje celú výstavu a možno aj tvorbu aktuálnych diplomantov – jednoduchosť, čistota prevedenia a jemné napätie bez zbytočných rečí.


Diplomanti FaVU 2016 / kurátoři výstavy: Vasil Artamonov a Václav Magid / Dům umění města Brna (Dům pánů z Kunštátu) / bývalé prostory Fait Gallery na ulici Božetěchova / Brno / 24. 6. – 24. 7. 2016

Foto: Filip Beránek

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *