Artalk.cz

Moveō movēs movet

V Domě umění města Brna je možné aktuálně zhlédnout výstavu Movere kurátorů Lenky Sýkorové a Viktora Čecha. Katarína Hládeková se ve své recenzi zaměřuje především na kurátorskou koncepci výstavy, přičemž uvažuje nad tím, do jaké míry hrála při její přípravě ambice představit systematický, nebo naopak spíše na asociacích založený soubor děl, která se nějakým způsobem vztahují k pohybu.

MOVERE017

Moveō movēs movet

Dům umění města Brna si za posledný čas vyslúžil niekoľko kritických komentárov. Bez ohľadu na ne ale stále platí, že je ojedinelou a populárnou galériou, či vďaka architektonickej dispozícii alebo formátu kunsthalle. Dokazuje to aj v súčasnej dobe prebiehajúci ambiciózny skupinový projekt Movere, ktorý je situovaný v hlavnom trakte budovy Domu umění a ktorý prezentuje prierez aktuálnou estetikou českej výtvarnej scény.

Koncept postavili kurátori Lenka Sýkorová a Viktor Čech na dielach sedemnástich mladých, ale etablovaných umelcov, pričom práve tento výber považujem za najlepšie zvládnutú fázu kurátorského procesu. Prezentuje skupinu navzájom príbuzných autorov, diela sú vyberané s potrebnou starostlivosťou a predstavujú viac menej overenú kvalitu, čo sa okrem iného hodí aj k typu inštitúcie mestskej kunsthalle. Skoro nič sa nedá vyčítať ani inštalačnej a estétskej čistote realizácií. Niektoré z prác vznikli priamo pre tento projekt, mnoho z nich už ale poznám z iných výstav a mám ich rada, či už pre spomínané vizuálne a umelecké kvality, alebo pre kontext tvorby toho ktorého autora.

Výber autorov bol však, podľa môjho názoru, uprednostnený pred výberom vystavených diel, ktoré vo výsledku navzájom komunikujú menej, ako by sa mohlo zdať.

MOVERE034

Ústredným prvkom projektu je previazanosť vystavených prác s motívom pohybu. Aj napriek tomu, že názov Movere znie jasne, sebavedomo a vymedzujúco, v tom, čo reálne vidím, ho dešifrujem s menšou obtiažnosťou. V niektorých dielach nachádzam pohyb doslovne, v iných len s určitou dávkou fantázie. Z väčšiny diel však tému pohybu vnímam ako sekundárnu. To by vlastne nevadilo, keby mi po každom prejdenom diele nevyskočila v mysli otázka ohľadom jeho vzťahu k výrazu movere.

Prvé odpovede prinášajú široký nekategorizovaný prierez „pohybových“ podtém ako sú napr. odkazy k telesnosti pohybu (Zuzana Žabková), virtuálnemu „flow“ (Aleš Čermák), doslovnej materiálovej stope (David Böhm & Jiří Franta), algoritmickému pohybu v pracovnom procese (Matej Smetana) alebo k trajektóriám historických udalostí (Jan Pfeiffer). Mohli by sme menovať aj ďalej. Šírku záberu potvrdzuje i rozmanitosť výrazových prostriedkov pohybujúca sa od videa, performance, inštalácie ku klasickejším médiám ako kresba či akvarel. Mediálna pestrosť je bežnou výstavníckou praxou, v rámci Movere však podčiarkuje tendenciu vnímať celý výstavný projekt ako prehľadový, ktorý viac vymenováva, než usporadúva. Potrebu analýzy diel vyriešili kurátori sprievodnou tlačovinou. Za zaujímavé považujem, že je zameraná na tvorbu autorov a nie priamo na konkrétne vystavené diela. Movere totiž naozaj nie je dominantnou témou jednotlivých prác, aj keď vo všetkých pohyb implicitne prítomný je. Otázkou zostáva, či bola zámerom kurátorov kontemplácia nad daným fenoménom alebo kategorizácia a prehľadová štúdia.

MOVERE009

Podľa latinského slovníka výraz movere znamená hýbať. Práve infinitív a z neho vyplývajúca heslovitosť názvu ma viedla k dešifrovaniu celej výstavy pod prizmou sémantiky. Čítanie sa ponúklo takmer samo: kurátori naväzujú na dlhý rad podobných výstavných projektov, ktoré sú tematicky zamerané na význam jedného výrazu vo vzťahu k umeleckej produkcii. Tento spôsob interpretácie však prináša naznačené problémy prílišnej šírky a nedostatočnej systematizácie.

Nazeranie na Movere ako na projekt, ktorý stavia na asociáciách, podľa môjho názoru, viac rešpektuje kvality, ktorými výstava disponuje. To, čo ale je reálne divákovi ponúknuté, potenciál naplňuje len čiastočne a zvolený kurátorský prístup mi tak pripadá ako kombinácia oboch možností. Na jednej strane stojí schéma vymenúvajúca doslovné významy slova, na druhej básnické tropy a voľné asociácie. Akoby celý koncept sedel na dvoch stoličkách: na schému zdá sa málo dôsledný a na voľné asociácie chudobný. Latinský názov v infinitíve teda v tomto kontexte pôsobí zavádzajúco.

MOVERE029

V úvode tlačovej správy sa kurátori odvolávajú na prenesené významy pohybu. Rytmus, rýchlosť či opakovanie sú prirovnávané k hemženiu ľudí i mravcov, k detskému cupitaniu, dokonca k hudbe. Vo veľkorysom priestore Domu umění, ktorý v tomto prípade nie je architektonicky nijak alterovaný, sú diela rovnomerne rozostavané. Nie sú nainštalované ani príliš husto, ani príliš dynamicky, ani príliš riedko. Takmer strojovo čisto. Namiesto vchodu do centrálnej miestnosti, ktorý by podporil pravidelnosť a rytmizáciu rozvrhnutia priestoru, vchádzame do expozície paradoxne bočným vchodom. Dielami sa predierame postupne. Tomuto nútenému lineárnemu čítaniu úplne nerozumiem. Začíname telesným pohybom a tancom, po inštalácii tematizujúcej rytmiku virtuálneho priestoru sa dostávame k materiálovým realizáciám pracujúcim so stopou a záznamom, pokračujeme k určitému druhu postinternetového futurizmu a končíme miestnosťou prezentujúcou skrumáž troch pohyblivých obrazov, medzi ktorými ťažko hľadám inú súvislosť okrem tej, že sa v nich hýbe ľudské telo. Lineárny rad diel podsúva do ich čítania nezmyselný príbeh a bez premyslenejšej vnútornej súvislosti zvýrazňuje vzťahy medzi dielami, ktoré indikujú viac heslovitosť než naratívnosť.

Spočítané a podčiarknuté: Výstava ponúka výber kvalitných diel a kvalitných umelcov. Prezentované práce majú dostatok priestoru, vyznievajú esteticky čisto, komunikujú súčasným jazykom, prezentujú aktuálne problémy. Za mierne problematickú však považujem voľbu z môjho pohľadu zavádzajúceho názvu a nevymedzenosť voči asociatívnej a systematizujúcej rovine konceptu. Z toho vyplýva slabšia stránka výstavy spočívajúca v dispozičnom riešení celej inštalácie, ktorému chýba kurátormi prízvukovaný rytmus a dynamiku.

A špekulácia na záver: od slova movere je odvodené i slovo motivácia. Možno sa koreň veci dá hľadať práve tam…

MOVERE061

Movere / Karíma Al-Mukhtarová, Ashley Bell Clark, David Böhm a Jiří Franta, Aleš Čermák, Mira Gáberová, Dominik Gajarský, Antonín Jirát, Petr Krátký, Alice Masters, Jan Pfeiffer, Adéla Součková, Matěj Smetana, Johana Střížková, Zuzana Žabková a Adam Vačkář – Tereza Hradílková / kurátoři výstavy: Viktor Čech, Lenka Sýkorová / Dům umění města Brna / Brno / 18. 5. – 24. 7. 2016

Foto: Michaela Dvořáková

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *