Dívajte sa!

Katarína Lacková navštívila výstavu Miera abstrakcie v konkrétnom živote klesá, ktorá práve prebieha v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici. Porozprávala sa osobne aj s kurátormi Petrom Cábockym a Ivanou Komanickou. Rozhovor s nimi bol pre pochopenie zložitejšieho ale zaujímavého konceptu kľúčový. Výstava sa totiž priebežne reinštaluje a jej finálna podoba je rovnako tekutá ako vystavené abstraktné diela.

V Bethlenovom dome na Dolnej ulici v Banskej Bystrici prebieha výstava venovaná súčasnému abstraktnému umeniu. Nejde o pokus vytvoriť komplexný prehľad aktuálnej tvorby, nečakajte ani nový prístup v rámci teoretického diskurzu. Za pozornosť však stojí výstavný koncept. Kurátori odkazujú: Dívajte sa!

V rámci nedávnej Noci múzeí a galérií sa v Stredoslovenskej galérii uskutočnila vernisáž výstavy Miera abstrakcie v konkrétnom živote klesá. Podujatie v komornej atmosfére otvorila kurátorská dvojica Ivana Komanická (teoretička umenia) a Peter Cábocky (vizuálny umelec). O hlavný program sa postaral český umelec Lukáš Hofmann svojou performatívnou inštaláciou. Priamo na mieste roztápal vosk, ktorým oblieval secondhandové topánky a tie následne voľne rozmiestňoval po celej expozícii. Kulisu mu tvorili prezentované práce prevažne slovenských kolegov. Do výstavného projektu sa však zapojilo aj zopár ďalších českých a zahraničných autorov. Takmer všetko výrazne mladé vekové kategórie. Približne jednu tretinu vystavujúcich umelcov tvoria študenti, alebo výtvarníci, ktorí školu skončili len nedávno. Ivana Komanická, ktorá v súčasnosti pôsobí ako pedagogička na fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach priblížila vznik výstavy: „Cítili sme potrebu urobiť výstavu venovanú abstrakcii. Peter Cábocky pochádza z odlišného prostredia, desať rokov žil vo Veľkej Británii. Súčasné abstraktné umenie tam má svoje pevné miesto. U nás ale veľa výstav, ktoré by sa zameriavali na súčasnú abstrakciu, nie je.“

Zaujímavosťou je, že vernisáž sa konala netradične, uprostred  výstavy, ktorá je pre divákov otvorená už od siedmeho apríla. Samozrejme, má to svoje opodstatnenie. Výstava doposiaľ nenadobudla svoju finálnu podobu a v podstate by sa dalo povedať, že ju ani nenadobudne. Je totiž v neustálom procese premien. Kurátori zvolili koncept pravidelného preinštalovávania a obmieňania prezentovaných exponátov. Počas vernisáže sme mali možnosť vidieť jej tretiu verziu, do devätnásteho júna podobu zmení ešte raz. Jednotlivé etapy výstavy pôvodne nemali byť nijak tematicky, či štýlovo rozdelené. V priebehu príprav sa ale určité celky so spoločným zjednocujúcim princípom predsa len sformovali. V prvej fáze bolo napríklad silne cítiť vplyv minimalizmu, posledná by sa mala niesť v duchu konceptuálneho umenia.

Stredoslovenská galéria pre projekt vyčlenila veľkorysý časový priestor. Kurátori sa preto zhodli na tom, že výstava, ktorá sa priebežne mení, bude pre návštevníkov zaujímavejšia. Ich ďalším zámerom bolo nechať diváka nahliadnuť do procesu inštalácie a priblížiť mu možnosti práce s expozíciou. Vznikla tak veľmi živá a organická výstava, v ktorej takmer každý týždeň niečo pribudne, alebo naopak ubudne. Komanická s Cábockym dokonca časť svojich kompetencií prenechali výtvarníkom a dovolili im vstúpiť do výstavného priestoru vlastnými inštaláciami. Niektoré časti expozície sú tak výsledkom práce kurátorov, niektoré naopak nainštalovali alebo preinštalovali umelci. Počas meniacich sa fáz projektu bolo týmto spôsobom transformovaný priestor, ktorý vopred vytvoril niekto iný, čo výstavnému konceptu pridáva ďalší zaujímavý rozmer.

Značnú dávku slobody a voľnosti kurátori vniesli aj do výberu vystavujúcich umelcov. Na začiatku pozvali len zopár výtvarníkov, ktorých zároveň požiadali, aby prizvali niekoho ďalšieho, kto im je svojou tvorbou blízky. Martin Lukáč napríklad pozval Lukáša Hofmanna, ktorý svojou performance zasiahol do jeho inštalácie a napokon aj do celého výstavného priestoru. Autori projektu tiež priznali, že dohľadať dostatočný počet výtvarníkov pracujúcich v rámci súčasnej abstrakcie bol pre nich trochu problém. „Známe sú mená z generácie ľudí vo veku okolo päťdesiatpäť rokov a vyššie, alebo potom neoavantgarda sedemdesiatych rokov. Ale aktuálne, mladé umenie, ktoré sa často odohráva ešte na akadémiách, veľmi známe nie je,“ uviedla Komanická. Rozhodli sa preto vytvoriť akýsi network, vďaka ktorému bude možné zistiť, akým spôsobom sa dnes umelci združujú, aké sú medzi nimi väzby a ako tieto väzby fungujú v rámci súčasnej abstrakcie. „Tá tradičná predstava o tom, že výtvarníci vychádzajú z nejakých ateliérov dnes už vlastne neplatí. Dnešní umelci sa linkujú úplne iným spôsobom,“ dodala kurátorka. Zastúpenie autorov je tak viac menej výsledkom náhody a neposkytuje pohľad na celé spektrum polôh súčasnej abstrakcie. Výstavu preto rozhodne nemožno označiť ako reprezentatívnu, či prehľadovú. To však kurátorským zámerom ani nebolo.

Komanická s Cábockym o projekte hovoria ako o "výstave v procese", ktorá má byť zaujímavá predovšetkým vizuálne. Nemajú tým však na mysli iba výstavný priestor ako celok, či jeho premenlivé inštalácie. Vizuálnu stránku kladú na prvé miesto aj pri nahliadaní na samotné diela. Peter Cábocky, ktorého tvorba je na výstave tiež zastúpená, tento prístup vysvetlil jednoduchým a  triezvym konštatovaním: „Abstrakcia je o estetike... Od začiatku mala zlé meno, pretože ľudia si to nevedeli s ničím asociovať. Stále sa pýtajú: Čo to znamená?... Nemusí to znamenať nič. Každý tam hľadá nejaký význam, ale ten význam tam možno ani nie je.“ Komanická k tomu dodala: „Pre mňa je toto veľmi zaujímavá skúsenosť, pretože ja sa zaujímam skôr o konceptuálne, alebo politicky angažované umenie. Tam by si ľudia mali klásť takéto otázky, no paradoxne si ich nekladú. Dnes sa napríklad pri prebiehajúcej performance pýtali, čo to má znamenať. Ja som sa nahnevala a povedala som: Dívajte sa! Prejdite si ten proces, že tu stojíte a hodinu sa dívate.“ Obaja kurátori preto expozíciu tvorili s cieľom vzbudiť u návštevníka hlavne vizuálny záujem. Aby tento zámer podporili, rozhodli sa upustiť od náročných teoretických výkladov, čomu sa snažili prispôsobiť aj dĺžku  kurátorského textu.

Sympatický koncept s potenciálom zblížiť diváka s vizuálnym umením mohol byť skutočne prínosom. Vedomie, že na to, aby človek zavítal do galérie, nepotrebuje nevyhnutne špeciálnu prípravu, či vzdelanie, by návštevníkov mohol povzbudiť. Prax ale ostala od konceptu pomerne vzdialená. Bežný divák odkaz výstavy sám pochopí len s ťažkosťami, najmä po prečítaní spomínaného textu prezentovaného na pozvánkach a v tlačových správach. Je síce stručný, no kurátorka sa napriek zámeru nevyhla používaniu komplikovaného a nezrozumiteľného akademického jazyka. Sprievodné podujatia, ktoré návštevníkov mohli prilákať a zároveň im bližšie artikulovať výstavný zámer, sa obmedzili na jednu tvorivú dielňu. Dosiahnuť navyše to, že divák sa do galérie vráti a príde si pozrieť viaceré výstavné fázy, je v tomto prípade dosť veľké sústo. Dobrou správou je, že kurátori sa v rámci postprodukcie plánujú výstave ešte venovať. Vydať tlačený katalóg im síce rozpočet nedovolí, no chystajú sa pripraviť aspoň text v elektronickej podobe. Dúfajme teda, že čo nebolo povedané na výstave, bude dopovedané a že takýto zaujímavý výstavný projekt neostane bez ďalšieho teoretického výstupu, či zhodnotenia.

Miera abstrakcie v konkrétnom živote klesá / vystavujúci autori: Givan Belá (BEL/CZ), Andy Zorino (SK), Barbora Zentková (SK/CZ), Boris Vaitovič (SK), Rasmus Nilausen (DEN/ESP), Martin Lukáč (SK / CZ), Maroš Kontroš (SK), Martin Hreha (SK), Lukáš Hofmann (CZ), Priscilla Hasenboehler (CHE/AT), Julia Gryboš (PL/CZ), František Demeter (SK), Peter Cábocky (SK), Marek Burcl (SK) / kurátori výstavy: Ivana Komanická, Peter Cábocky / Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici / Banská Bystrica / Slovensko / 7.4.2016 - 19.6.2016

Viac info k výstave tu a tu.

Foto: archív SSGBB a Katarína Lacková