Too Late for Darkness: Vnímajme farby

Pavol Múdry se v recenzi výstavy Ondřeje Kotrče v brněnské Fait Gallery zamýšlí nad charakteristickými rysy tvorby autora, přičemž jako klíčový hodnotí jeho zájem o působení barev. Za slabinu výstavy považuje kurátorský text, který podle jeho názoru návštěvníkovi dostatečně neobjasňuje kontext Kotrčovy práce.

Too Late for Darkness: Vnímajme farby

Nedávne premiestnenie Fait Gallery do nových priestorov Vaňkovky zapríčinilo mimo iného taktiež presun Fait Gallery PREWIEV do spoločného priestoru. Aj napriek tomu však charakterovo nadväzuje na svoju predošlú koncpeciu prezentácie diel mladých umelcov. V krátkej dobe tak výstavu dvojice Ewa & Jacke Doroszenko vystriedal Ondřej Kotrč s inštaláciou nazvanou Too Late for Darkness.

Ondřej Kotrč sa vo svojej tvorbe zaoberá niekoľkými témami, pričom je však možné bezprolbémovorozpoznať základnú myšlienku celej jeho práce. Jej podstatou je kritika tradičného umeleckého diela pomocou skúmania dôležitosti farby v umení. Fenomén farby tak hrá v jeho práci najdôležitejšiu rolu. V tomto ohľade si môžeme povšimnúť istú spojitosť s dielom Milana Housera, ktorý pracuje s netradičnými spôsobmi nanášania farby a skúmaním jeho vlastností.  Kotrč však vo svojej tvorbe nezostáva len pri tradičnom ponímaní farby ako náterovej látky, ale nakladá s ním ako s optickým javom, ktorý môže byť sprostredkovaný najrôznejším spôsobom a pomocou rôznych médií. V skutočnosti tak  má jeho tvorba väčšiu spojitosť s kompozíciami Dalibora Chatrného, ktorými autor determinuje pojem farby ako skutočnej vlastnosti veci. Okrem tejto témy sa však Kotrč vo svojej tvorbe zaoberá taktiež skúmaním vlastnosti materiálov, napríklad v spojitosti s jeho bakalárskou prácou I Will Never Forget You (2011), v ktorej prezenetoval roztápajúci sa zafarbený ľad, či v druhom rade aplikovaním zauížvaných umeleckých pravidiel v podobe znázornenia modliacej sa Madony na výstave Nezapomeň si umýt ruce (2014) v Galerii TIC.

Vo Fait Gallery PREWIEV prezentuje sériu obrazov z obyčajného papiera, na ktorých spočíva jednoduchá abstraktná kresba. Podstatou však nie sú obrazy samotné, ale farebné svetlo, ktoré vyžarujú neónové žiarivky nachádzajúce sa za nimi. Dôležitosť tejto séria spočíva v dvoch faktoroch. V prvom rade si autor uvedomuje farebnosť samotného svetla a presvietením na bielu plochu upozorňuje na fakt, že pre zafarbenie plochy umelec nemusí používať náter, a v druhom prípade autor ponecháva bielu plochu papiera zakreslenú alebo zamalovanú, čím odkazuje na bežné umelecké princípy a postupy. Autor tak dáva do kontrastu dva rôznorodé prístupy, ktoré sa snaží porovnávať. Je očividné, že dvojrozmerné farebné obrazce strácajú v porovnaní so svetlom svojej dominantné postavenie a farebnosti celého diela vládne svetlo zobrazujúce sa nie len na ploche, ale prekračujúce aj do samotného priestoru. Výsledok tak v hlbšom zmysle môže odkazovať na výhru modernej vedy a technológie v umení nad konzervatívnymi prístupmi. Na odklon od tradície taktiež upozorňuje deformácia formátu obrazov, či ich nevšedné umiestnenie v priestore, ktoré núti diváka stáť tesne pred nimi.

Je očividné, že k pochopeniu celej série je nevyhnutné poznať kontext predošlej práce autora, a v tomto ohľade je tak potrebné poobzerať sa po brožúre, ktorá výstavu sprevádza. Neznámy autor textu (pravdepodobne kurátor výstavy Adam Vrbka) v nej síce vytvára základný prierez autorovej tvorby, no nevyvodzuje všeobecnejšie závery, ktoré by si divák mohol z výstavy odniesť. Namiesto toho vsúva do textu nepodstatné fakty (napr. informácie o objavení uhla či papiera), ktoré návštevník nijak nezúžitkuje. Zostáva tak oboznámení s tým, čo vidí a čo predchádzalo, no skutočná podstata mu zostáva nevysvetlená, a tak si z výstavy pravdepodobne odnisie len pocit  nedokončenej výpovede.

Práve kvôli tomuto detailu výstavu v celkovom hodnotení považujem za nevhodnú pre diváka, ktorý nepozná celkovú prácu Ondřeja Kotrča, či sa zaujíma o umenie len okrajovo. Osobne som si zo samotnej výstavy odniesol len pohlad na obrazy prežiarené farebnými svetlami a nad celkovým významom som sa musel zamyslieť sám. Je tak teda možné, že sa tejto chyby dopustili galeria a kurátor výstavy náhodne, alebo zámerne strácajú záujem o tento typ diváka?

Ondřej Kotrč / Too Late for Darkness / kurátor výstavy: Adam Vrbka / Fait Gallery PREVIEW / Brno / 11. 5. - 4. 6. 2016

Foto: Martin Kacvinský