Artalk.cz

Vlnenie vĺn sa mení v prešlapovanie z nohy na nohu

V brněnských Galeriích TIC (konkrétně v Galerii U Dobrého pastýře a v Galerii Kabinet) vystavují muzikanti a výtvarníci Barbora a Tomáš Přidalovi. Zda se kurátorům podařilo představit tyto umělce v širším kontextu, nebo jde o čistě lokální, brněnskou záležitost, na to ve své recenzi (mimo jiné) odpovídá Katarína Hládeková.

NAME003

Vlnenie vĺn sa mení v prešlapovanie z nohy na nohu

Namiesto obvyklého in medias res si v prípade úvahy nad výstavou Barbory a Tomáša Přidalových Name of My Dog Is Erich Fromm dovolím malý úvod.

Galerie TIC začínajú rok 2016 inak. Spôsob rozdelenia výstavných priestorov známy z minulých rokov je pozmenený. Galerie mladých viac ako v poslednej dobe potvrdzuje svoju pôvodnú funkciu predstavovať mladú scénu. V poslednom čase sa tento zámer totiž premiešal s koncepciou ostatných výstavných priestorov Galerií TIC a identita Galerie mladých sa tým potlačila na výhody a obmedzenia samotného priestoru. Tento rok kurátorky Marika Kupková a Zuzana Janečková pristúpili k radikálnejšej koncepčnej zmene – zhustiť počet výstav v Galerii mladých a spojiť Galerii U Dobrého pastýře s Galerií Kabinet do jediného výstavného priestoru. Nová Galerie mladých tak predstavuje sviežu neetablovanú scénu a zväčšená Galerie U Dobrého pastýře rozpočtovo i koncepčne náročnejšie projekty.

Dôvod, prečo opisujem toto programové zázemie súvisí s voľbou autorov prvej zo zamýšľaných „produkčne veľkorysejších“ výstav v GUDP. V tlačovej správe kurátorský tandem Kupková-Kamenický uvádza, že ich prepojil spoločný záujem usporiadať výstavu manželskej dvojici Tomáš a Barbora Přidalovým. Motivácia kurátorky Mariky Kupkovej súvisela s túžbou vystaviť niekoho neprevareného, lokálneho, no zároveň lokálnosť presahujúceho. Motivácia kurátora Petra Kamenického súvisela s každoročnou (taktiež brnensky lokálnou) akciou Týden výtvarné kultury, ktorú organizuje Katedra výtvarné výchovy Pedagogické fakulty MU v Brně a ktorej sa zvyčajne pripisujú zásluhy za propagáciu umenia medzi širšou verejnosťou.

NAME013

Dvojica Přidal-Přidalová je brnenskej scéne dobre známa hlavne v kontexte noise-rockovej subkultúry. Spoločne tvoria legendárne new no wave duo Deceased Squirrel On The Phone. Hudba je pre oboch základným médiom vyjadrenia, preto sú aj ich “odbočky” do výtvarného umenia hudbou silne poznamenané. Umelecké prístupy oboch autorov sa napriek rozdielnym médiám stretajú (slovami kurátorov) v “teritóriu ilustrace”. U Tomáša Přidala ide o ilustráciu doslovne. Vo veľkých množstvách produkuje voľné ilustratívne kresby zväčša naviazané na jeho básne, ktoré pravidelne vydáva knižne. U Barbory Přidalové ide, podľa kurátorov, o ilustráciu skôr metaforicky. Neilustruje text v pravom slova zmysle. Vytvára samostatne fungujúce vizuálne metafory, ilustrácie, ktorých “textom” je “poézia všedného dňa”, hudba a často vlastný vzťah. Formálne sa pohybuje medzi médiom fotografie a videa.

Celá výstava do oboch priestorov rovnomerne rozkladá archív kresebných a fotografických cyklov autorov. Na niektorých miestach sa inštalácia od tejto línie odkláňa a mezi jednotlivé súbory zamiešava občasné objekty alebo videá. Tie sú však očividne viac odbočkami než ťažiskami. Jednotlivé mikroinštalácie vystavených kresebných cyklov sa od seba tematicky alebo inštalačne líšia len veľmi jemne. Raz sú inštalované rovnobežne, inokedy chaoticky alebo v rámikoch, nájdeme tu súbor ilustrácií ucelenej knihy (Awaiting User), skrumáž rôznych motívov, ilustrovaných textov pesničiek či sériu vianočných stromčekov. Hravé fotoportréty Tomáše striedajú tajomné, metaforicky inscenované fotografie a videá. Napriek týmto odlišnostiam cítime ich súdržnosť alebo až pocit opakovania jednej myšlienky stále iným, ale predsa tým istým spôsobom. Výsledný dojem v náznaku pripomína vlnenie sa na vodnej hladine. Pri rytmickom opakovaní jednotlivých “ilustračných trsov” si divák nevyhnutne všimne aj sympatickú zarytosť Tomáša v množení na prvý pohľad veľmi sa nelíšiacich ilustrácií.

NAME030

Inštalácia umiestená v bývalej Galerii Kabinet je súčasťou celej výstavy s pokračovaním v priestore Galerie U Dobrého Pastýře, ale zároveň už sama o sebe pôsobí uceleným dojmom. Voľne nadväzuje na pôvodnú koncepciu výstavného plánu Kabinetu a je abstrahovanou verziou celej veľkej výstavy. To, čo je v GK naznačené, je v GUDP dopovedané. Časť výstavy v GK je k dielam prísnejšia, komunikuje súčasnejším jazykom po koncepčnej úrovni: používa skratku, náznak, uvádza príklady a stavia ich proti sebe. Naznačuje potenciál projektu vo výskume sociálnych aspektov života umelca v starnúcej subkultúre. Túto líniu ale vo zvyšku výstavy kurátori nerozvinuli. Uvítala by som väčší odstup na úrovni smerom od klasickej prezentácie umenia k tejto sociálnej sonde. Odhliadnuc od toho si ale táto miestnosť sama o sebe stačí a ponúka celostnú výpovednú hodnotu. Celé pokračovanie expozície v Galerii U dobrého pastýře je z tohoto pohľadu rozpačité. Na druhej strane napĺňa ambíciu vystaviť dobré lokálne vo veľkorysejšej miere. Podrobnejší náhľad na širšiu škálu prác autorov ukazuje aj na ich uviaznutosť v estetike hudobnej subkultúry, ktorá síce zažívala pred pár rokmi veľký boom (aj vo vizuálnej kultúre), ale nie dosť dávno na comeback. Vlnenie vĺn to mení v prešľapovanie z nohy na nohu.

Spojením oboch galérií na poschodí vznikol pomerne problematický priestor, tak ako po stránke dispozičnej, tak aj po stránke väčšieho veľkorysejšieho formátu. Name of My Dog Is Erich Fromm Tomáša a Barbory Přidalových je pilotným projektom, ktorý podľa mňa úplne nedefinuje zamýšľaný charakter tohoto formátu, ale mierne sa voči nemu i vymedzuje. V dobe post-studiovej umeleckej praxe je od umelca vačšinou okrem umeleckej tvorby vyžadovaná aj schopnosť koncipovať výstavu ako dielo a reflektovať miesto i diváka, ku ktorému sa obracia. Celá recenzovaná výstava je inštaláciou väčšinou introspektívnych a možno trošku denníkových záznamov. Z pozície autorov je koncipovaná primárne po obsahovej úrovni, ktorá zároveň takmer výlučne ohraničuje pole ich záujmu. To ponechalo kurátorom pomerne voľnú ruku, ale i zodpovednosť a zároveň projekt posunulo do oblasti psychológie subkultúry. Výstava aj napriek tomu, že lokálne prekročiť chcela, stále v okruhu lokálneho zostala. Súvislosť s Týdnem výtvarné kultury napovedá, že defaultne ide o akciu s potenciálom prilákať širšie publikum než je to prísne odborné. Tento zámer sa pravdepodobne naplnil, zmarll ale sociálny potenciál, ktorý projekt na začiatku možno ponúkal.

NAME018

Barbora a Tomáš Přidalovi / Name of My Dog Is Erich Fromm / kurátoři výstavy: Marika Kupková a Petr Kamenický / Galerie TIC: Galerie U Dobrého pastýře a Galerie Kabinet / Brno / 10. 2. – 23. 4. 2016

Foto: Michaela Dvořáková

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *