Mantinel fatal

Ak na začiatku vzbudzovalo isté pochybnosti organizačné včlenenie novovznikajúcej bratislavskej Kunsthalle pod Národné osvetové centrum, tak posledné výstavy naznačovali, že primeranejšie by bolo jej začlenenie pod ministerstvo zahraničných vecí. Nemám na mysli len tristný dojem zo servilných diplomatických otváracích rečí na jej vernisážach, v ktorých sa umenie síce skloňuje často, ale ani náhodou nepripomínajú kultúrnu udalosť. Napríklad na jednej z posledných minister kultúry kvetnato oceňoval Enel ako významného kultúrneho sponzora (právom), no zároveň sa vláda, v ktorej sedí, všemožne snaží túto firmu zo Slovenska vystrnadiť. Na oplátku zástupca spoločnosti zas oceňoval kultúrne zásluhy ministra, čo sa mi zvlášť bridilo, keďže som práve prichádzal z demonštrácie proti výstavbe garáží na miestach rímskych nálezov, barbarstvo, pod ktoré je podpísaný aj tento minister. Čo je však horšie, aj samotné výstavy viac nesú znaky úradníkmi dohodnutých “kultúrnych výmen”, než odborného vkladu pracovníkov KHB.

F1

Príjemnou výnimkou z tejto nešťastnej tradície je kurátorský projekt Lenky Kukurovej Fem(inist) Fatale. Z prác desiatich slovenských a českých umelkýň a umelcov vyskladala svoj “feminstický statement”. Ak som na Slovensku skôr zvyknutý, že feministické umelecké projekty (od literárnych až po výtvarné) v sebe síce zvyknú niesť jasné ideologické mantinely a postoje (občas síce jednoduchučké, ako v prípade projektu SNG Holé baby), často je to na úkor umeleckých či iných kvalít. Tu je situácia trochu zložitejšia. Problémom nie je kvalita vystavovaných prác (video, kresba, objekt, fotografia, inštalácia), ale ich tematická rôznorodosť. Napriek názvu projektu (v preklade: raz získaného feministického zorného uhľa sa už nezbavíme) je záber omnoho širší. Sú to témy rodovej rovnosti a nerovnosti vo všeobecnosti (mimochodom, stále viac sa dostávajú do polohy nerovnejšieho muži), stereotypy rodových rolí, už i nadrodová téma dokonalého vzhľadu, anorexie, neheterosexuálnej identity či života lesbických matiek, vôbec téma tzv. tradičnej rodiny či angažovanie cirkvi v otázkach rodiny (ale úprimne, aj my ostatní sa tiež celkom živo zaujímame o intímny život predstaviteľov cirkvi, keď už na to príde). Dať týmto (očividne živým) témam zmysluplné spoločné vyznenie na pomerne malom výstavnom priestore iste nie je ľahká úloha. Ani pre kurátora ani pre diváka.

F3

Nápomocný nie je ani krátky sprievodný text, na ktorého príprave sa podieľali tri (!!!) autorky. Ten začína vetou “Výstava Fem(inist) Fatale je reakciou na súčasný stav našej spoločnosti z feministického pohľadu prostredníctvom výtvarného umenia.” (jej anglický preklad je našťastie zrozumiteľnejší) a ďalej viac-menej taxatívne vymenuváva spomínanú tematickú pestrosť. Snáď najviac zmúdrieme z nasledovného: “Výber umelkýň a umelcov zastúpených na výstave je v zásade zostavený na základe kľúča, ktorý spočíva v ich predošlej spolupráci s feministickým kultúrnym časopisom Aspekt (1993 – 2004) a rovnomennou vzdelávacou a publikačnou organizáciou (1993 podnes, www.aspekt.sk) a s rodovo orientovaným časopisom Glosolália (2012 podnes, www.glosolalia.sk).” Takto úprimne sa priznať je síce pekné, ale otáznikov nad projektom nebude menej. Nakoniec to vyzerá tak, že to vlastne nie je zas až tak kurátorský projekt, čo by viac vysvetlilo rozpačitý dojem, ktorý vo mne zanechal.

F4

Z kvalitného materiálu (niektoré veci stoja fakt za opakované videnie) sa dá umiesiť aj ťažko stráviteľné cesto. Od podobných výstav očakávam “aha efekt”, keď sa podarí dať veci do nových, objavných súvislostí a kontextov, nasvietiť diela z nečakaných perspektív a podobne, ale tu sa nič také nekonalo. Pocit umelosti, neadekvátnosti feministickej dedikácie a násilného zoskupenia prác prevládol. Výstavný projekt teda téme skôr uškodil a umeleckým dielam nepomohol. Ako keby narazil – ako celok – na ideologický mantinel, čo je škoda, lebo väčšine vystavených diel nechýba skutočná autentičnosť a naliehavosť. Celé to má však výborné PR a plánované množstvo sprievodných akcií, a ak už nie umelecký, tak snáď osvetový rozmer (áno, Národné osvetové centrum je to pravé miesto) môže byť jej najväčším prínosom. A ten, ostatne, stále nie je nedôležitý.


Fem(inist) Fatale
Trvanie: 17. júl – 6. september 2015
Miesto: Kunsthalle LAB, Bratislava
Kurátorka: Lenka Kukurová
Spolupráca: Lenka Krištofová a ASPEKT

Autorky a autori: Jana Bodnárová, Petra Čížková, Mária Čorejová, Anna Daučíková, Lucia Dovičáková, Eva Filová, Milan Mikuláštík, Martin Piaček, Ivana Šáteková, Jana Štěpánová