Artalk.cz

Odvážna porota

,,Raz, dva, tři, (štyri) … po intenzivní diskusi a celodenním jednání se porota rozhodla a vybrala následující 4 finalisty v abecedním pořadí: Radek Brousil, František Demeter, Viktor Fuček a Ján Zelinka.“ Toto sú mená finalistov Ceny Oskára Čepana 2015 (COČ), ktoré odzneli z úst Mileny Bartlovej dnes ráno v éteri rádia FM. Na konci rozhovoru tiež uviedla, že tento ročník COČ bude hodnotiť veľmi odvážna porota: ,,Řekli jsme si, že budeme nesmírně odvážná porota, i když zároveň jsme si vědomi, že velká část veřejnosti si toho vůbec nevšimne.“
Ale my sme si to už všimli. Porota po štvorročnej pauze vybrala do finále až dvoch maliarov. Učinila tak svoje prvé odvážne rozhodnutie. Druhým bolo neposlať do finále žiadnu umelkyňu i napriek tomu, že viedli dlhú diskusiu o genderovo vyváženej finálovej štvorici. ,,Genderová vyváženost má samozřejmě smysl, ale ne takto abstraktně prosazovaná,“ uviedla Bartlová. A tak sa opäť po štyroch rokoch zlomilo zaužívané pravidlo – traja umelci a jedna umelkyňa vo finále. ,,Je třeba přistupovat k výsledku jakékoliv takovéto rozhodovací akce především se zřetelem ke kvalitě, ale zároveň i se zřetelem, jak bude výsledná výstava vypadat. A také samozřejmě se zřetelem k celkovému kontextu, nežijeme ve vzduchoprázdnu,“ povedala Bartlová. Tretím rozhodnutím bol samotný  výber, i keď to ukáže až výstava finalistov. Porota diskutovala veľmi živo a intenzívne a z 56 prihlásených umelkýň a umelcov vybrala na slovenskej výtvarnej scéne menej skloňované mená, pričom svojim výberom prekvapila. Na rádiu FM prebehla debata s koordinátorom Tomášom Džadoňom a porotkyňou Milenou Bartlovou (ďalej MB, jej vyjadrenia k jednotlivým autorom nižšie).

_mg_8093(1)

Od roku 2014 je možné, aby sa do COČ prihlásili aj autori pôsobiaci či pochádzajúci z inej krajiny, čo je aj prípad Radka Brousila (1980), ktorý sa narodil v Nitre, ale žije a pracuje v Prahe a Berlíne. Venuje sa primárne fotografii, pričom vo svojom diele toto médium redefinuje. Jeho inštalácie odhaľujú mechanizmy súvisiace s materializovaním technológie, autor kladie hlavný dôraz na koncept a estetizáciu. Hlavným motívom je „portrétovanie“ fotoprocesov, fotoateliéru a predmetov či technických prístrojov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou týchto dejov. V roku 2013 vystavoval Radek Brousil v Open Gallery (Studio Works, Bratislava) a v roku 2014 v Galérii Plusmínusnula (Jeden svět nestačí, Žilina). „Radek Brousil představuje fotografii, která není zcela běžným typem, protože se zaměřuje na materialitu samotného média. Zároveň jsou jeho fotografie myslím velmi přitažlivé tím, že je ten výsledek vysoce estetizovaný“. (MB)

demeter 1

Františk Demeter (1975) žije a tvorí v Bratislave, no nie je typ autora, ktorý svoje diela verejnosti prezentuje často, skôr naopak. Za jeho kľúčový výstup možno považovať samostatnú výstavu NIE ÁNO NIE v Galérii Krokus (2014), kde aplikoval celú škálu toho, čomu sa vo svojej tvorbe venuje. Gro jeho diel tvorí tzv. „expandovaná” maľba nútiaca diváka uvažovať nad tým, čo to vlastne maľba je a kam až siaha. V tvorbe Františka Demetera dominuje záujem o technické riešenie a materialitu, koordináciu diel s priestorom a aktivizáciu diváka. Autor opúšťa klasický rám a maľbu, často tvorí aj inštaluje ako viacpohľadový objekt, čím dosahuje priestorovú autonómiu maľby. „O Františkovi Demeterovi porota konstatovala a popsala jeho tvorbu jako expandovanou malbu, protože zachází s malířským médiem velmi zvláštním způsobem, jakoby ta malba opouštěla rám a stávala se sama něčím zcela samostatným.“

Viktor Fuček

Veľkoformátové plátna Viktora Fučeka (1977) sú fúziou maľby a performance na spôsob palimpsestu. Autor sa zaoberá ľudskou bytosťou, tým čo všetko ju ovplyvňuje tu a teraz, a to sociálne aj politicky. Zaoberá sa hraničnými bodmi prežitia či slobody a v tomto duchu pracuje aj s dielami iných umelcov. Prepojenie s prostredím vníma ako zásadný moment a modifikátor toho, ako v istom momente vidíme realitu. Jeho veľkoformátové „vrstevnaté“ maľby pripomínajú post-romantické zobrazenia prírody v podobe abstraktných krajín. „Viktor Fuček porotu oslovil především sérií maleb, které mají vlastně charakter nějaké performativní akce, protože vznikají energickým malířským převzetím, přemalováním pláten jiných malířů, v tomto případě spřátelených, tedy není to nepřátelské převzetí, ale je v tom ta silná energie přesto cítit.“ (MB)

zelinka

Ján Zelinka (1978) je absolvent Technickej univerzity v Košiciach, kde ukončil štúdium v roku 2008 Cenou dekana za vynikajúce študijné výsledky. V centre pozornosti jeho tvorby je klasická socha, kresba a experimentovanie s technológiami. Z hľadiska námetov si zvolil veľké životné témy – rozklad a smrť. Skúma v nich post-humánnosť a alternatívne vízie prírody, analyzuje aj interpretuje tieto témy spôsobom, ktorý ponúka autentické a osobné svedectvo. „Velmi vysoce porota ocenila sochařské dílo Jána Zelinky, který tematizuje kvalitní sochařskou tvorbu velmi klasického typu, ale přitom zcela současně tematizuje především téma smrti, což je to nejsilnější téma, kterého se umělec může ujmout.“ (MB)

A v neposlednom rade treba oceniť aj odvážne pozitívum koordinátorov, ktorí prispeli k ďalšej výraznej zmene pravidiel. Okrem minuloročnej zmeny z hľadiska možnosti prihlásenia sa aj pre umelcov, ktorí nie sú len zo Slovenska, sa tento rok posunula veková hranica z pôvodných 35 rokov na 40 rokov, čo umožnilo zúčastniť sa trom zo štyroch finalistov,  a to bolo pri aktuálnom výbere umelcov zásadné.

———————

Na osobnom stretnutí komisie boli prítomní: Milena Bartlová (CZ), Monika Mitášová (SK), Joanna Rajkowska (PL), Adam Budak (PL/CZ), Peter Tajkov (SK). Z pracovných dôvodov sa osobne nezúčastnil Dušan Barok (SK/NO), ktorý svoje vyjadrenie poslal písomne.

———————

Do 20. ročníka sa prihlásilo 56 uchádzačov: Tomáš Werner, Martin Vongrej, Peter Králik, Ivana Sláviková, Mária Čorejová, Juraj&Ivan Dudáš, Andrea Juneková, Peter Cábocky, Ján Šipöcz, Radek Brousil, Lukáš Černák, Juraj Kollár, Daniela Krajčová, Boris Sirka, Jakub Hošek, Viktor Fuček, Nik Timková, Alexandra Barth, Miroslav Trubač, Svetlana Fialová, Lucia Luptáková, Martinka Bobriková, Martin Špirec, Jarmila Mitriková & Dávid Demjanovič, Erik Sikora, Tomáš Marušiak, Marcel Mališ, Tomáš Makara, Zuzana Žabková, Juraj Gábor, Monika Hurňanská Stacho, Štefan Papčo, Veronika Sramaty, Patrícia Koyšová, Lucia Papčová, Jozef Srna, Lucia Tallová, Lucie Mičíková, František Demeter, Michaela Knížová, Jaroslava Frajová, Tamara Moyzes, Barbora Haviarová, Pavlína Komoňová, Dominika Lehocká, Janka Duchoňova, Michal Gogora, Matej Fabian, Samuel Paučo, Rudolf Janák, Kristián Németh, Pavol Rosenberger, Katarína Hládeková, Erika Miklóšová, Andrej Harsany a Ján Zelinka.

———————

citácie Mileny Bartlovej: prepis z živého vysielania na rádiu FM

Komentáře

  1. Aha, takže doteraz platila ,,genderová vyváženosť“ – akási kvóta pre ženy – traja umelci a jedna umelkyňa vo finále. Teraz bola komisia odvážna, čiže prdela na ,,genderovú vyváženosť“ a kládla zreteľ na kvalitu a vybrala do finále štyroch umelcov, z čoho vyplýva, že 26 hlásiacich sa umelkýň nedosahovalo požadovanú kvalitu pre finále Miss COČ. Sú nejaké kvóty aj pre umeleckých prisťahovalcov, alebo inak sexuálne orientovaných umelcov? Sú nejako pozitívne diskriminovaní umelci a umelkyne s tmavšou pleťou? Aké sú vlastne tie ,,objektívne“ kritéria kvality subjektívnej komisie pri hodnotení postsúčasného neoumenia? Akú hodnotu a zmysel má táto umelecká ,,misskovská“ opičiareň?

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *