Artalk.cz

Essl Art Award 2015 v Galérii Medium

Cena pre študentov umenia Essl Art Award CEE sa stala už integrálnou súčasťou diania na domácej umeleckej scéne. Konala sa v Bratislave po šiesty raz, tradične v galérii Medium (cena sa udeľuje obrok od r. 2005). No každý, kto si pamätá veľký ohlas a záujem umeleckej verejnosti, ktorý vo svojich začiatkoch Essl Art Award vzbudzovala, asi prizná, že pominul. Nadšenie z ceny po vyše desiatich rokov ochablo a jediné, čo na nej ostalo zaujímavé, je finančná odmena, nie novonadobudnutý status víťaza. Aj referenčná hodnota pre rozbeh do ďalšej kariéry študentov je ťažko posúditeľná, keďže v prípade laureátov ide väčšinou o už etablovanejšie osobnosti. A to najmä v posledných rokoch, keď medzi finalistami čoraz viac prevládajú čerství absolventi a doktorandi (podmienkou je, že účastníci musia byť študentmi v čase prihlásenia sa do súťaže, ktoré prebieha v predchádzajúcom akademickom roku).

essl instalacia PS
Peter Sit, Očakávania, 2014

Ocenenie, ktoré je produktom múzea súkromných zberateľov a predstavuje niečo medzi filantropiou a inteligentne koncipovanou nákupnou stratégiou, však nesporne má istý prínos nielen pre ocenených umelcov, ale aj celkovo pre domáce umelecké prostredie. Cena sa odovzdáva vo viacerých krajinách Strednej a Východnej Európy, kde medzinárodná porota zložená z odborníkov z každej zúčastnenej krajiny a členov zastupujúcich Essl Museum vyberá finalistov a následne prerozdeľuje ocenenia pre každú krajinu zvlášť. Víťazi sa napokon stretnú na spoločnej výstave v Klosterneuburgu. Vďaka svojmu medzinárodnému rozmeru a porote, kde má domáca krajina vždy len jedného člena, tak môže predstavovať rozhodnutie poroty nový a nezávislejší pohľad, s potenciálom trochu rozvíriť usadeninu na domácej scéne a prispieť k jej novej stratifikácii. Do hodnotenia jednotlivých autorov sa tu natoľko nepremietajú väzby osobných vzťahov a sympatií, ako to napríklad hrozí pri iných cenách, kde je zastúpenie zahraničných porotcov vo výraznej menšine.

Naopak, problematickým bodom celého procesu posudzovania môže byť strohosť podkladov, ktoré má porota k dispozícii. Spraviť si predstavu o tvorbe prihlásených autorov má možnosť iba na základe dvoch až troch prác predstavených maximálne trojicou obrázkov a často nezrozumiteľným popisom (pozri smernica ceny a materiály k nominovaným autorom). Posudzovanie na základe takýchto podkladov určite nie je jednoduché a len ťažko môže byť dôkladné, občas vyústi aj do nejakej prekvapivej nominácie či rozhodnutia.

Screen shot 2015-06-03 at 4.04.18 PM
Kristián Németh, Mreže (video still), 2009

V aktuálnom ročníku slovenskej časti Essl Award však pre mňa osobne neboli závery až natoľko prekvapivé, finalisti tvorili naozaj silnú, aj keď až prekvapivo rôznorodú zostavu. Škoda len, že ich spoločnej výstave nepridala na kvalite a príťažlivosti akoby nie celkom premyslená a skôr náhodná a nedbalá inštalácia. Výstava tak trochu pripomínala prezentáciu školských semestrálnych prác. Návštevník z toho nemusel mať celkom pocit, že ide o ambicióznejšie podujatie, ktoré by očakával ako od samotnej galérie, tak aj od organizujúcej inštitúcie.

Tohtoročná odborná porota, ktorej zloženie bolo rovnaké ako v predchádzajúcich dvoch ročníkoch, vybrala z desiatich nominovaných ako aj víťazov hlavnej ceny dvoch autorov, Kristiána Németha a Petra Sita. Cena VIG Special Invitation bola pridelená Petrovi Bařinkovi a osobný výber zberateľky Agnes Essl v podobe prizvania na spoločnú výstavu v Essl Museum bol venovaný Monike Pascoe Mikyškovej.

Nadväzujúc na predchádzajúcu úvahu, tento ročník ceny bol v istom zmysle skôr potvrdením oboch z dvojice autorov. Németh na seba upozornil už dávnejšie, no v poslednej dobe akoby bolo vidno jeho práce pomenej a Sit je nový objav, ktorý na seba upútal pozornosť nedávno.

Kristián Németh, čerstvý absolvent Katedry intermédií a multimédií VŠVU (KIM VŠVU), do súťaže poslal svoje staršie práce, „overené“ už pri viacerých príležitostiach a pútavé práve tým, že nimi otvára kontroverzné témy. Bola trochu škoda, že tu neboli jeho novšie a menej známe realizácie, autor akoby vsadil na istú kartu. Tým narážam predovšetkým na jeho video Mreže (2009), prezentované na mnohých domácich aj zahraničných výstavách a súťažných prehliadkach. Táto práca snáď najexplicitnejšie formuluje problematiku, ktorou sa Kristián Németh prevažne zaoberal v nedávnom období, teda kritikou katolíckej cirkvi a zároveň jeho vlastnou identitou. Video, ktorého zvukovú zložku tvorí autentický záznam autorovej cirkevnej spovede, je ukážkovým predvedením konfliktu konzervatívneho a liberálneho svetonázoru. No poukazuje nielen na názorovú konzervatívnosť cirkvi, ale aj na jej mocenské ambície (a ich mechanizmy) kontrolovať a ovplyvňovať intímne a výsostne súkromné záležitosti každého jednotlivca. Autor tu pritom sám pristupuje k radikálnemu odhaleniu vlastného súkromia, vlastnej sexuálnej orientácie. Samotná práca bola jeho osobným verejným coming outom – ako napokon znel aj názov jeho prvej samostatnej výstavy v Soda gallery, ktorej ústrednou časťou bolo práve toto video. (Odkaz na celé video tu.)

IMG_7713
Sprava na snímke: Petr Bařinka, Game Over, 2014 a Marek Galbavý, Posúvadlo, 2012

Podobná konceptuálna, ale aj formálna jednoduchosť, jednoznačnosť a možno až prílišná popisnosť je vlastná aj jeho druhej vystavenej práci, inštalácii Let the little children come to me (2011). Tiež ide o kritikou cirkvi, otvorením nielen kontroverznej témy, ale aj konkrétneho prípadu, spojeného s osobným odhalením, verejným vyznaním sa z traumatickej skúsenosti autorovi blízkej osoby. Kristián Németh tu čerpá z rodinného archívu fotografií, pracuje so zvukovou nahrávkou výpovede vlastnej mamy, ktorá je autentickým svedectvom o sexuálnom obťažovaní detí kňazom.

V oboch prácach ide o priamočiare svedectvo a adresné obvinenie a popri kritike cirkvi, ktorou sa obracia na diváka, je to predovšetkým provokácia, ktorú adresuje cirkvi samotnej. Vzhľadom na jednoznačnosť a akoby až prílišnú dopovedanosť oboch prác je pre diváka zaujímavá a očakávania vzbudzujúca práve reakcia „protistrany“, cirkvi samotnej.

Peter Sit, ktorý je v súčasnosti štvrták na KIM VŠVU, kam prešiel z Katedry fotografie a nových médií, sa na výstave finalistov prezentoval prácou, ktorá je výsledkom jeho konceptuálne nasmerovaného uvažovania o fotografii a posunom od tohto média k objektu a inštalácii. Sit má už pomerne jasne vypracovanú pre seba charakteristickú estetiku a viaceré jeho práce majú v sebe silný vnútorný náboj. Je pozorovateľom poetických a asociatívnych momentov a zároveň tvorcom nevšedných a tak trochu paradoxných situácií evokujúcich vnútorné napätie, nepokoj, labilnosť. Jeho posun teda smeruje od prieskumu možností samotného záznamu nestability či potenciálneho pohybu, od fixovania momentov k ich sprítomňovaniu vžitej prítomnosti a času, ku koncentrovanejšiemu vytváraniu spomínaných situácií. Očakávania (2014), inštalácia prezentovaná v galérii Medium, predstavuje súbor, komplementárnu trojicu takýchto situácií využívajúcich prostriedky rôznych médií ako rozličných možných spôsobov zachytenia prchavého a zároveň paradoxného, protirečivého či čiastočne iluzívneho momentu. V niečom by sa táto inštalácia mohla ponášať na Jednu a tri stoličky Josepha Kosutha, no namiesto nej komunikuje emóciu a nedefinovateľný pocit.

IMG_7714
Deana Kolenčíková, Pozdrav z Bratislavy, 2013 – 2014

Nemá hádam zmysel sa tu bližšie podrobne vyjadrovať k ďalším prezentovaným dielam, preto len pre úplnosť zhrniem práce jednotlivých finalistov. Spomínanú silnú zostavu okrem ocenených autorov tu utvárali podľa môjho názoru predovšetkým András Cséfalvay, ktorý v Médiu vystavil prácu Construction of facts (2014), inštaláciu predstavujúcu maketu scény a scenár inscenovaného procesu s planétou Pluto ako symbolický obraz utvárania exaktných a zároveň nebezpečných – segregujúcich faktov. Taktiež dvojica fotografiek Martina Šimkovičová a Deana Kolenčíková, ktorých práce boli v niečom pozoruhodne príbuzné. Obe sa zaoberali fotografickým dokumentovaním miest, v ktorých žijú, ale aj témou príslušnosti k miestu a domovu a obe ako hlavný výstup zvolili autorskú knihu. S problémom výstavnej prezentácie takéhoto typu práce sa Deana Kolenčíková vysporiadala zaujímavým spôsobom, využila len vlastné fotografie a knihu transformovala do trochu punkovej inštalácie stojanu na pohľadnice a suveníry zaplneného rôznymi upomienkovými a fetišistickými objektami.

Petr Bařinka je absolvent pražskej Vysokej školy uměleckoprůmyslovej v Prahe (VŠUP) a momentálne pokračuje v doktorandskom štúdiu na maľbe v Bratislave. Cenou VIG Special Invitation získal okrem finančnej odmeny aj pozvanie na skupinovú výstavu vo Viedni v sídle organizujúcej spoločnosti, ktorá má byť aj impulzom pre vytvorenie nových prác. Bařinka produkuje objekty, maľby či grafiky vo svojskom popovom štýle inšpirovanom starými video hrami či komiksom. Sú to vizuálne atraktívne práce, ktoré asi na prvý pohľad zaujmú a pobavia, majú nápad a vtip, s okamžitým, no obávam sa, krátkodobým účinkom. Jeho práce vystavené v galérii Medium sa spomedzi jeho tvorby akoby v niečom vymykali, boli snáď o čosi serióznejšie a hĺbavejšie. Pracuje tu s absurdnosťou a paradoxom (v prípade inštalácie objektu basketbalového koša Game Over (2014) či spracúvaním osobných fantázií z detstva (séria digitálne upravených fotografií architektúry z obdobia socializmu Night Visitors (2014).

IMG_7725
Martina Šimkovičová, Domov(ina) – Heim(at), 2013

Marek Galbavý, ktorý je doktorandom na Katedre sochárstva Akadémie umení v Banskej Bystrici, prezentoval svoju tvorbu, ktorá sa zdá byť značne rozmanitá, príbuzne trochu dadaisticky ladeným objektom Posúvadlo (2012). Pavlína Komoňová, ktorá je taktiež čerstvá absolventka KIM VŠVU je autorkou možno až príliš komplikovanej interaktívnej inštalácie, symbolicky spracúvajúcej tému sexuality (Lepidopterologička počas čistých nocí, 2014) a napokon Filip Sabol, ktorý sústredene rozvíja geometrickú maľbu, predstavil svoju sériu obrazov, kde skúma kubický tvar a výstavbu priestoru.

Cena Essl, respektíve ceny (spolu s ocenením VIG), sú ukážkou previazania obchodných aktivít súkromného (podnikateľského) a finančného sektora s podporou mladého umenia vo „východných“ regiónoch, v ktorých tieto spoločnosti rozvíjajú svoje obchodné aktivity. Samotný fenomén expanzie zberateľského záujmu je zaujímavá téma, do ktorej sa však neodvažujem púšťať. Bez ohľadu na to, cena Essl je určite podpora realizovaná osvieteným a kvalitným spôsobom, ktorá má na slovenskej umeleckej scéne svoje miesto a opodstatnenie. Prináša pluralitnejšiu reflexiu tvorby domácich študentov umenia, ktorá tento rok v galérii Medium vytvorila zaujímavú diverzitu poväčšine pútavých hlasov. Mimochodom spoločnú výstavu víťazov s názvom Diversity of Voices si budete môcť pozrieť od 4. decembra tohto roku v Essl Museum v Klosterneuburgu. Ostáva tak len veriť, že Essl Award pretrvá naďalej aj napriek komplikovanej situácii, v ktorej sa zbierky Essl nedávno ocitli vďaka nevydareným investičným zámerom.