TS: Sochárky

Výstavný a publikačný projekt prezentuje výber ženských osobností československého sochárstva, ich prínos a špecifiká pre dejiny výtvarného umenia v tematických okruhoch, ktoré objasnia nástup žien do sochárskeho umenia, ich pozíciu a umelecké výsledky v sochárstve, považované za výrazne mužské teritórium. Ženské autorky však v ňom našli a mali priestor, ktorého dimenzie je potrebné pripomenúť a „oprášiť“. Výstava a katalóg sa zamerajú na sochárky, ktoré absolvovali klasické sochárske štúdium (ŠUP v Bratislave, AVU v Prahe, VŠUP v Prahe, VŠVU v Bratislave) a mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia a múzejnými zbierkami, alebo predstavované v kontexte úžitkového a dekoratívneho umenia. Dôraz je postavený na autorky tvoriace na Slovensku s doplnením o výber diel sochárok z českého prostredia, niektorých z nich u nás doposiaľ nepredstavených a takmer neznámych (Hana Wichterlová, Vlasta Prachatická).

Julie Horová – Kováčiková, 1954, Obálka časopisu Slovenka

 

Začiatky etablovania sa ženských autoriek v 30. rokoch 20. storočia súvisí s úžitkovým umením a s ambíciou tvoriť sochárske diela a presadiť sa v oblasti komorného sochárstva. Ich sochárska činnosť preto vychádza z úžitkového a dekoratívneho umenia a sochárstvu sa venovali len epizodicky. Napriek „epizódkam“ ide o diela, ktoré si zasluhujú pozornosť a sú rovnocenným príspevkom i v komornej forme a často odvážnejším ako ich mužských kolegov, ktorí boli zaneprázdnení významnejším politickými a spoločenskými úlohami sochárstva. Roky po druhej svetovej vojne a predovšetkým záver 50. rokov sú spojené s rozvojom umeleckého vzdelávania a tiež s monumentálnymi realizáciami vo verejnom priestore. Sochárky boli a sú výraznými individualitami, ktoré nachádzali svoj priestor mimo hlavných prúdov, neskrývajúc sa za dekoratívne hodnoty, v tom období v modernom umení chápané ako neprogresívne až dekadentné. Výskum v problematike vychádza zo zachovaných diel, z fotodokumentácie, orálnej histórie a z publikovaných materiálov. Výstavu nemožno vnímať ako malé monografie vybraných autoriek, ale je skôr poukázaním na špecifiká ženského aspektu v sochárskom umení – drobná plastika (medaily, šperk, dekoratívne formy plastiky, záhradná plastika), na používaný materiál – keramika, ďalej na témy ako žena, matka, materstvo, plodnosť a tiež na špecifiká sochárskych techník. Okrem trojdimenzionálnych diel sochárskeho a úžitkového charakteru budú vystavené kresby, fotografie, koláže, grafiky, modely a iné dokumentácie sprostredkujúce fenomén sochárok v umení 20. storočia. Pre pochopenie sochárstva, prechádzajúceho v minulom a súčasnom storočí krízou, je výstavný projekt doplnením neznámych území a sústredením sa na diela a osobnosti, ktoré ostali mimo hlavnej hry.

Zoznam vystavujúcich autoriek:

Hana Wichterlová (1903 – 1990), Alžbeta Čereyová (1906 –?), Jolana Kirczová (1909 – 1936), Júlia Horová-Kováčiková (1906 – 1978), Marie Bartoňková-Drábková (1908 – 1993), Dagmar Rosůlková (1909 – 1998), Věra Janoušková (1922 – 2010), Eugénia Lugsová (1923 – 2013), Alina Ferdinandy (1926 – 1974), Erna Masarovičová (1926 – 2008), Eva Kmentová (1928 – 1980), Klára Pataki (1930), Anna Drobná (1931 – ?), Mária Bartuszová (1936 – 1996)