TS: František Demeter

František Demeter / NIE ÁNO NIE / Galéria Krokus / Bratislava / 10.9. - 10.10.2014

Krokus Galéria uvádza výstavu slovenského maliara Františka Demetera s názvom NIE ÁNO NIE. Demeter patrí k najzaujímavejším predstaviteľom súčasnej slovenskej maľby, napriek tomu je verejnosti menej známy. Umelcova prvá samostatná výstava v Krokuse je výberom jeho najnovšej tvorby, v ktorej sa intenzívne zaoberá významovými a materiálovými možnosťami tradičného média, akým je závesný obraz.

Jedným z nosných problémov Demeterovej doterajšej tvorby, ktorý rezonuje aj na tejto výstave, je otázka, čo je podstatou maľby. Táto kedysi "kráľovská dispciplína" výtvarného umenia sa v priebehu 20. storočia musela vysporiadať s radikálnymi zmenami a dnes je maľba jednou z bohatej škály disciplín. Výstavou NIE ÁNO NIE sa František Demeter hlási k tradícii maľby a závesného obrazu, zároveň prehodnocuje jej zaužívané postupy a hľadá iné scenáre. Umelec rozkladá elementárne zložky maľby a zobrazenia, spochybňuje ich funkciu a význam a v procese tvorby ich dáva do provokujúcich súvislostí. Veľkú pozornosť venuje samotnému rámu obrazu, ktorý štandardne plní nenápadnú funkciu nosiča maľby. Výber formátu obrazu je väčšinou prvým krokom maliara. Demeter sa vo svojich najnovších dielach neuspokojuje so štandardizovanými formátmi ako obdĺžnik alebo štvorec, ale používa nepravidelné tvary. Drevené lišty tvoriace zadnú konštrukciu maliarskeho plátna, sa u uňho menia na nosné prvky kompozície, determinujúcej konečnú podobu oboch strán obrazu. Vo viacerých dielach sa rub mení na líc maľby, pomaľovaná zadná strana rámu si pýta divákovu pozornosť. Princípom inverzie nás Demeter akoby upozorňoval na to, že na prvý pohľad neviditeľné detaily sú často zaujímavejšie ako bezprostredne prístupná maliarska realita.

Ďalším poľom Demeterovho experimentovania je farebnosť obrazu. Jeho charakteristická temná a takmer monochromatická paleta farieb sa prekvapivo rozšírila o čisté tóny ako magentu, žltú alebo tyrkysovú. Potreba dostať farbu do obrazu nie je samoúčelná, ale pramení z osobných zážitkov umelca. Pocit životnej zmeny symbolizuje farebné spektrum, ktoré sa vynára z tmavého pozadia ako napríklad v maľbe Model (2014). V ďalších dielach Demeter zapája obe strany obrazu, problém sformulovaný v otázke „Ako dostať farbu do obrazu?“ rieši pestrofarebným spracovaním zadnej strany. Žiarivé farby do svojej maľby takpovediac pašuje zadnými dvierkami.

Hoci sa Demeter považuje za bytostného maliara, z času na čas vyhľadáva možnosti konfrontovania závesného obrazu s architektúrou priestoru formou inštalácie. Nebojí sa umiestniť maliarske plátno do ťažkých kovových zverákov (Galéria SVÚ, s Klaudia Kosziba, 2009) alebo oprieť rozmernú lichobežníkovú maľbu o stenu galérie (Krokus, s Christian Bazant-Hegemark, 2011). Súčasťou výstavy NIE ÁNO NIE je inštalácia obrazov do priestoru a vytvorenie maliarskeho prostredia, v ktorom je divák konfrontovaný s obojstrannosťou Demeterových diel. Má tak možnosť pozorovať obraz ako objekt a vnímať ho z viacerých perspektív či sledovať prieniky medzi jednotlivými dielami. Tento princíp komponovania je blízky koláži, ktorej stratégie sa udomácnili aj v súčasnej maľbe a inštalácii.

Vzťah obsahu a formy vo svojich najnovších dielach okomentoval Demeter slovami: „Forma si so mnou robí, čo chce.“ Táto skúsenosť pramení zo samotného média maľby, vznikajúcej v čase. Demeter nepatrí k umelcom, ktorí na plátno prenášajú vopred zadefinovanú kompozíciu, ale nechajú sa viesť premenami v procese tvorby. To niekedy ústi do viacnásobného premaľovania obrazu. Formálny princíp umocňuje radikálna práca s rámom, ktorý Demeter skladá z menších odrezkov a tvar sa mu mení pod rukami. Je v tom aj nadšenie z práce s materiálom, kombinovanie techník a prístupov. Výsledné dielo je teda vyústením prvotného zámeru a spontánnej improvizácie. Demeterov prístup možno chápať ako výrazne procesuálny, pri ktorom je umenie viac cestou ako cieľom.

 Gabriela Kisová