Artalk.cz

Terra Incognita

Pri príležitosti 65. rokov existencie bratislavskej VŠVU pripravila SNG výstavu Rozmanitosť nutná / VŠVU Model 2014. Kurátorkami je trojica Lucia Gregorová – Stachová, Viera Kleinová a Alexandra Tamásová, ktoré v tlačovej správe  objasňujú koncepciu výstavného projektu. Ten v sebe spája dva pohľady: „pohľad na školu a jej históriu ako celok (stvárnené do podoby časopriestorovej mapy / modelu v úvodnej sále výstavy) a záber na detail – vybrané študentské práce vytvorené za posledných päť rokov, ktoré výberovo reprezentujú súčasnosť všetkých školských katedier a ateliérov.“

_MG_4822

Michal Stolárik vo svojej recenzii uvádza viacero oprávnených kritických pripomienok, ktoré sa netýkajú vystavených diel, ale smerujú k zameraniu výstavy. Okrem záveru, v ktorom konštatuje, že stačilo vystaviť iba priestorový model, sa s jeho výhradami stotožňujem. Myslím, že nestačilo. The Model VŠVU AFAD 1949-2014, reprezentujúci pohľad na históriu školy, považujem za slabšiu zložku dvojitej výstavy. Priestorovo veľkorysú inštaláciu, ktorú kurátorky označujú ako časopriestorovú mapu / model, vytvorili grafickí dizajnéri Branislav Matis a Marcel Benčík. Má podobu zoskupenia drevených hranolov, označených menami jednotlivých absolventov školy. Hranoly sú radené na časovej osi a združené podľa ateliérov či katedier. Objekt má podľa vyjadrení kurátoriek informovať nielen o škole samotnej, ale i o vzťahu medzi ňou a spoločnosťou. Z modelu sa má dať dokonca odčítať aj vývoj vizuálneho umenia- ako novovzniknuté ateliéry reflektovali dianie v súčasnom umení.

_MG_4591

Osobne tento interpretačný optimizmus s kurátorkami nezdieľam. V skutočnosti inštalácia divákovi neumožňuje získať ani elementárne údaje s ktorými pracuje. Kto a kedy absolvoval katedru / ateliér a pod koho vedením, sa návštevník dozvie iba v prípade, že hranol s menom študenta nie je zakrytý ďalšími kusmi. Keďže celý model má podobu skladačky na princípe vrstvenia, dochádza k tomu logicky pomerne často. Priestorová mapa tak zneisťuje: má byť vnímaná ako „vedecký“ obraz, alebo ako umelecká inštalácia? Vedecké zobrazenia sú charakterizované ich funkčným kontextom a definuje ich niekoľko základných požiadaviek: 1. Majú byť pravdivé, zodpovedať faktom; 2. Majú prinášať relevantnú a užitočnú vedeckú informáciu; 3. majú tak robiť zrozumiteľným spôsobom (Ladislav Kesner – Obrazy a modely ve vědě a medicíně). Spĺňa priestorový model tieto atribúty? Ak budeme posudzovať objekt v intenciách, ktoré nám predkladajú autorky (trojrozmerný model – časopriestorová mapa) akú má informačnú hodnotu? Myslím si, že sa približuje informáciám sprostredkovaným vystavenými maturitnými tablami na chodbách stredných škôl. Je otázne, akú orientáciu môže poskytnúť táto mapa svojmu užívateľovi. V prípade modelov, máp, grafov, diagramov a pod. platí, že ich tvorca sa snaží komprimovať množstvo relevantných dát do čitateľnej a užívateľsky priateľskej podoby, ktorá predstaví vyhodnotené informácie. Tvorcovia inštalácie The Model VŠVU AFAD 1949-2014 tieto princípy negujú: na veľkej ploche vytvárajú nefunkčný model, či slepú mapu. Rozmerná a efektná priestorová realizácia, charakterizovaná formalistickou hrou akumulácie prvkov, tak nie je efektívna. Nepresnosť mapy nemusí spočívať iba v tom, že podá nekorektné údaje, ale i v tom čo nezobrazí. Časopriestorová mapa VŠVU prezentuje dejiny inštitúcie ako jednofarebný a kompaktný povrch bez ruptúr. Zásadné dejinné a politické zmeny sú vyjadrené iba v pomenovaní ateliérov, zmenami v personálnom obsadení školy a kolísaním počtu študentov v jednotlivých disciplínach. Takáto „kartografická cenzúra“ (J. B. Harley – Mapy, vědení a moc) poskytuje informácie iba oku zasväteného diváka a väčšinu návštevníkov výstavy stavia do pozície negramotných a nekompetentných pozorovateľov, ktorí objekt vnímajú iba z estetického hľadiska. Podobné, ale podrobné mapovanie pritom už na VŠVU prebehlo v roku 2009 (Fedor Blaščák, Miro Kohút, Ľubica Segečová: Memory kontrol 1989/2009 / Katedra sochárstva / VŠVU) a samotná VŠVU sa v rámci svojich výskumných úloh venuje i spracovávaniu vlastných dejín (tu).

_MG_4823

Je škoda, že práve v období, keď je súčasné vizuálne umenie – často právom – terčom kritiky pre svoje „insiderstvo“ a elitárstvo,  sa na pôde najvýznamnejšej výstavnej inštitúcie premárni príležitosť predstaviť najstaršiu vysokú umeleckú školu na Slovensku v širšom historickom a spoločenskom kontexte. Na podrobné mapovanie dejín existencie VŠVU si budeme musieť počkať. Zatiaľ majú jej mapy ešte veľa miest, ktoré sa v historickej kartografii označovali nápisom Terra Incognita.

 

Komentáře

  1. Vážený pán autor,

    v prvom rade chceme oceniť Váš záujem a rozsiahly kritický príspevok, ktorý sme si pozorne prečítali. Radi by sme reagovali na Vaše tvrdenia.

    Každý existujúci model, graf alebo vizualizácia dát je len výsekom z možnej informačnej komplexnosti, čo je problém, ktorý si uvedomujeme. Práve preto sme boli veľmi opatrní vo vzťahu k definívnym tvrdeniam a naopak sme vytvorili pole možných interpretácií. Model nie je a nikdy nemal byť typickou jasne čitateľnou infografikou predkladajúcu jednoznačnú interpretáciu, prinášajúcu hrozbu Vami spomínanej „kartografickej cenzúry“.

    Dejiny školy sú tak zložité, komplexné a chaotické, že sme preferovali vytvorenie dôsledne otvoreného systému, cielene prístupnému interpretáciám a ďalším zmenám. Pristupovali sme k nemu ako k databáze a súčasná zostava je len z jedným z jej priemetov. Je pripravená na ďalšie využitie, je formálne koncipovaná ako „stavebnica“. Pre účely expozície je zostavená týmto konkrétnom spôsobom. V skutočnosti ale umožňuje veľké množstvo ďalších usporiadaní, nielen z hľadiska zostavy jednotiek, ale aj možnou zmenou ich parametrov (farba, ďalší text a podobne). Preto napríklad problém čitateľnosti všetkých tehličiek považujeme za okrajový (nevraviac o jednoduchej možnosti vystúpiť na pódium a fyzicky sa pohybovať v modeli).

    Pri Vašej argumentácii Kesnerovými atribútmi je dôležité dokázať, že niektorý z nich Model naozaj nespĺňa. Informácie, ktoré prezentuje zodpovedajú faktom (minimálne v intenciách dostupných zdrojov dát) a sprístupňuje ich zrozumiteľným spôsobom, čo potvrdili aj reakcie rôznorodého publika. Model umožňuje viac úrovní čítania. Prvá, ktorú nazývate „tablom“ je zámerne jednoduchá, ale pre pozorného diváka, uvažujúceho v kontexte je možné v jej rámci odčítať vnútornú dynamiku školy, ako aj vzťahy k vonkajšiemu prostrediu (spoločenská objednávka a i.). Prístup k hlbším úrovniam čítania je možný prostredníctvom konkrétnych mien, ktoré vnímame ako „odkazy na dátové uzly“. Toto opäť predpokladá aktívny prístup diváka k modelu. Práve mená (od rodinných príslušníkov po známe osobnosti) sú účinnou motiváciou k čítaniu, silnejšou ako iné objektívne parametre. V tomto zmysle považujeme vaše tvrdenia o „slepej mape“, či „negramotnosti a nekompetencii“ za subjektívne a nepodložené.

    Branislav Matis a Marcel Benčík

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *