TZ: Odovzdaní zmene

Odovzdaní zmene / Umelci: bankleer (GE), Pavlína Fichta Čierna (SK), Matej Gavula (SK), Oto Hudec (SK), Rafał Jakubowicz (PL), Daniela Krajčová (SK), Tomáš Rafa (SK/PL), Pavel Sterec (CZ) / Kurátor: Daniel Grúň / Spolupráca: Lýdia Pribišová /  tranzit dielne / workshops / Bratislava / 28. 3. - 4. 5. 2014

 

Akému umeniu veríme? Veríme tomu, čo umenie koná? Toto je platforma, pomocou ktorej sa pokúšame špekulovať o umeleckej aktivite vykonanej v prospech verejného záujmu. Čo je to verejný záujem? Niektorí definujú verejný záujem v zmysle právnej normy ako časovo a miestne premenný stav, iní tvrdia, že verejný záujem je len rétorická figúra politikov, zakrývajúca ekonomické záujmy vplyvných skupín. Čo je to potom umenie verejného záujmu? Uvažujme o umení verejného záujmu ako o nástroji, ktorým dokážeme posúvať a meniť akceptované spoločenské hranice. Úlohou tejto výstavy je demonštrovať potenciál umenia iniciovať zmenu, porovnať a preveriť prostriedky spolupráce s komunitami ľudí a jednotlivcami z rozličných sociálnych skupín. Ak hovoríme o možnosti zmeny, nehľadáme v nej revolučnú utópiu totálnej spoločenskej premeny, ale poukazujeme na trhliny, ktoré sa stále viditeľnejšie objavujú vo vnútri demokratických spoločností.

Témou výstavy je zviditeľnenie a uznanie neviditeľnej práce, samostatnej aktivity umelca v individuálne zvolenom teréne. Problematizuje hodnotu vkladu, ktorý je nemerateľný a efemérny, v protiklade k proklamovaným výsledkom založeným na efektivite a rýchlom zisku z pracovného procesu. Výstava konfrontuje diela, v ktorých sa stretáva rola umelca ako pozorovateľa či dokumentaristu s rolou sociálneho pracovníka. Umelci nachádzajú sami seba na vopred nevymedzenom teritóriu, aktívnym pôsobením v medziľudských vzťahoch menia daný stav vecí. Táto aktivita počíta s intervenciou do sociálnych prostredí, ekonomických systémov, vzdelávacích inštitúcií, znevýhodnených skupín obyvateľstva. Napríklad sú to prostredia ponechané na pospas degradácii a rozkrádaniu, odmietnuté pozostatky socializmu, opustení dôchodcovia, nezamestnaní, segregované etnické skupiny, umelo rozdelené obce...

V prospech akých záujmov umelci konajú, keď sa nám pokúšajú predviesť alternatívy lepšieho sveta, keď nás nabádajú k senzibilite voči tomu, čo sa nejakým spôsobom musí zmeniť? Ak to nie je verejný záujem a ani narcistická túžba po sebazviditeľnení, potom je to určite potreba dokumentovať, svedčiť a angažovať. Na rozdiel od aktivistických prístupov tu chceme zdôrazniť umeleckú činnosť, ktorej účinok si žiada viac času, skúmania a trpezlivého posudzovania. Výstava neprináša produkty založené na vábivej mediálnej sebaprezentácii, ale skôr problematizuje a konfrontuje často protichodné prístupy umelcov k sociálnej práci.