X apartments na košický spôsob

Divadelný formát X Apartments nemeckého divadelného režiséra M. Lilienthala (1959) vznikol pred jedenástimi rokmi počas festivalu Theater der Welt. Ponúkol predstavenia priamo v súkromných bytoch a jeho zámerom bolo odkryť a sprístupniť rôzne životné priestory pre obyvateľov daného miesta známe, a zároveň cudzie. Počas viac ako desaťročia existencie formátu sa X Apartments prirodzene vyvíjal a predstavil sa v rôznych mestách po celom svete. V rámci projektu Košice Európske hlavné mesto kultúry 2013, tento netradičný model vnímania divadelného umenia priniesol do metropoly východného Slovenska Goetheho inštitút a kurátorky K. Mollová a J. Höhmannová. A tak počas troch košických dní mohli diváci prejsť dve trasy: Staré mesto s podtitulom Vrstvy jedného mesta a Šaca s podtitulom V tieni VSŽ.

V košickej verzii X Apartments sa predstavenia odohrávali nielen v súkromných bytoch, ale aj v bežne nedostupných priestoroch mesta. Dve trasy ponúkli dovedna 14 predstavení a v rámci nich žánrovo pestré spektrum: divadlo, hudbu, vizuálne umenie, ale najmä zážitkovosť happeningu, performance, konceptu a podobne. Takmer trojhodinový maratón predstavení sa začal po obdržaní mapky s popisom trasy, na ktorú sa dvojice divákov vyberali v desaťminútových intervaloch.

Trasa A - Staré mesto. Z východiskového bodu v kine Úsmev sa cez novozrekonštruovanú Uličku remesiel prišlo k prvej zastávke na Hrnčiarskej ulici s bezkontaktným zvončekom "X apartments". Po otvorení asistentka konceptu slovenskej výtvarníčky I. Németh previedla divákov cez nádvorie domu a ponúkla kultivovaný výklad o architektúre miesta. V byte I. Németh predstavila svoj koncept prelínania sa hraníc v rodinnej histórii majiteľa bytu pod názvom Vítame vás na hranici!. Koncept pozostával z prezentácie torza dokumentu Hranica o nezmyselnom rozdelení obce Slamence z roku 1946 medzi dva štáty, Ukrajinu a vtedajšie Československo, z komentovania dobových, rodinných i aktuálnych fotografií obce Slamence a jej obyvateľov a krátkej prednášky na túto tému. Druhou zastávkou bol novozrekonštruovaný byt rabína vedľa starej košickej synagógy na Puškinovej ulici. Autorka konceptu A. Solomonowitzová z Rakúska sa v strohom, čistom dokumentárnom štýle pokúsila cez sprievodcu L. Yosefa pomenovať históriu židovskej komunity v Košiciach, ako aj spôsob bežného života rabína a jeho veriacich. Prechádzka po týchto priestoroch so zapálenou sviečkou bola symbolickou spomienkou na obete druhej svetovej vojny z miestnej komunity židovskej náboženskej obce.

Tretia zastávka sa stala akousi odbočkou z historického centra mesta do reality panelákov širšieho centra Košíc. Autorkou predstavenia na piatom poschodí paneláku na Floriánskej ulici bola Nemka S. Polsterová, operná režisérka a jej happening sa odohrával v hudobnom duchu. V obývačke sa naprázdno krútil gramofón, z kúpeľne bolo počuť rytmické kvapkanie vody. Na stole ležala kniha s pokynmi a mobilný telefón. Diváci si tak mali z vizuálne nevšedne spracovanej knihy notových záznamov obohatených o karikatúry, zrkadlo, lepené koláže a podobne, vybrať jednu skladbu, zatelefonovať na uvedené telefónne číslo a vychutnať naživo interpretovanú áriu. Nasledoval návrat do centra mesta a štvrtá zastávka. V centre centra mesta, pred sochou Immaculata, bol postavený improvizovaný prefabrikovaný byt. Jeho autori, architekti zo stuttgartského štúdia umschichten A. Kazokoglu a M. Lendzinski, ponúkli peep show. Vo výseku bytu boli nainštalované predmety získané pri výskume života od obyvateľov mesta. Na výskume sa zúčastnili umelci, Rómovia, intelektuáli, ale aj obyvatelia košických panelákov. V akustickej slučke bolo počuť zostrih z nahrávok ich rozhovorov.

Piatym zastavením bol súkromný byt v starom dome na Mäsiarskej ulici. Nemecko-austrálsky autor interaktívneho performance D. Rebgetz privítal divákov a uviedol ich do deja. Spolu s ďalšími spoluúčinkujúcimi vytvoril ilúziu poobedňajšieho stretnutia maďarských mešťanov pri dobrom jedle, tokajskom víne a hudbe. Na terase tohto viacpodlažného domu zazneli emotívne verše Sándora Máraia venované mestu. Predstavenie sa skončilo teatrálnym prípitkom a sledovaním horizontu striech. Šiestou zastávkou bol areál bývalých kasární na Bačíkovej ulici. Autorka projektu, Američanka M. Arsanois pripravila pre divákov svojský happening. Tí sa po obdržaní bateriek voľne pohybovali po opustenej budove vojenských kasární, kde na nich čakali výtvarné i zvukové inštalácie s motívmi socialistickej reality vojenskej služby, prázdne priestory evokujúce opustenosť a chátranie, ale aj scénka v duchu Hellerovej Hlavy XXII.

Posledné zastavenie trasy po Starom meste bolo na mieste jej začiatku, v bývalom kine Úsmev, poslednom kamennom kine v Košiciach. V jeho priestoroch ponúkal pohľad na nedávne prenasledovanie košických umelcov disidentov P. Collins z Veľkej Británie. V interaktívnom divadelnom predstavení sa aj sami diváci na chvíľu stali účinkujúcimi a osadenstvom kina, v ktorom sa mala konať premiéra filmu Minulú sobotu..., boli vťahovaní do deja. Cez priezor premietacieho okienka sa im tak naskytol pohľad na nedokončený film o troch kamarátoch z roku 1980 - známych disidentov Erika Grocha, Marcela Strýka a Ondreja Jurina. Film nebol nikdy dokončený, keďže ich sledovala Štátna bezpečnosť.

Trasa Starého mesta v Košiciach bola akousi exkurziou po komunitách, dobe a priestore Košíc. Predstavenia sa odvíjali aj od schopnosti divákov vnímať a pochopiť jednotlivé zastávky, ktoré si vyžadovali historicko-spoločenský kontext, jazykovú zdatnosť v anglickom, či maďarskom jazyku a schopnosť vnímať kontexty súčasného umenia. Kurátorky X apartments priniesli na Slovensko zaujímavý a netradičný prienik do života a vrstiev Košíc v čase a priestore cez optiku umelcov, ktorí sa s mestom oboznamovali v pridelených priestoroch súkromného i verejného charakteru. Ponúkli umelecký pohľad zvonku na miesta a situácie v meste, ktoré si jeho obyvatelia dávno prestali všímať a uvedomovať práve tak, ako to autor X Apartments, M. Lilienthal, vymyslel.